Vonkajšie a káblové vedenia

Vonkajšie a káblové vedenia . Zásady pre optimálnu voľbu trasy vonkajšieho vedenia ,Odbočenie T spojkou ,Vonkajšie a káblové vedenia :

Zásady pre optimálnu voľbu trasy vonkajšieho vedenia Vonkajšie a káblové vedenia :

– trasa má z dôvodu prístupnosti počas montáže, údržby a opráv viesť pozdĺž ciest,

– vedenie má byť čo najkratšie, no nie za cenu zväčšenia počtu križovatiek,

– vedenie má byť priame, bez rohov, ak dochádza k zmene smeru, tak pod tupým uhlom,

– v mieste, kde sa mení smer je vhodné umiestniť stožiar RV (rohový výstužný), prípadne spojiť stožiare R+V (rohový a výstužný),

– vedenie má byť technicky vkusné, má sa vyhýbať miestam ktoré by rušili jeho vzhľad, naopak nemá narušovať vzhľad iných miest napr. historické pamiatky, prírodné rezervácie ….,

– komunikácie a rieky by sa mali križovať pod uhlom blízkym 90º,

– stožiar vedenia sa má umiestniť do blízkosti svahu, lebo ďalej by musel byť vyšší,

– stožiar vedenia križujúceho iné vedenie, má byť čo najbližšie k križovanému vedeniu, aby nemusel byť vysoký,

– vedenie nemá brániť rozširovaniu obcí a miest.

Koróna Vonkajšie a káblové vedenia

Koróna je tlejivý až trsovitý výboj bledofialovej a ružovkastej farby, ktorý sa objaví, keď prekročí intenzita elektrického poľa pevnosť vzduchu (3 kVmm-1). Napätie, pri ktorom sa začína objavovať koróna sa nazýva kritické napätie koróny. Jeho výška závisí od počasia, relatívnej hustoty vzduchu, drsnosti povrchu vodiča, polomeru a vzdialenosti vodičov od seba.

Vedenie elektrického prúdu v plynoch

Pri konštantnom napätí sa koróna ďalej nešíri a pri klesnutí napätia pod kritické napätie koróna zaniká. Straty spôsobené korónou sú veľkým problémom pri vvn vedení (uvažuje sa s ňou od napätia 110 kV).

Vzhľadom na straty korónou je potrebné voliť vodiče s dostatočným priemerom, prípadne použiť duté laná alebo zväzkové vodiče.

Prípojky zhotovené vzdušným (vonkajším) vedením – vzdušné prípojky

Vzdušné prípojky sa zhotovujú z izolovaných vodičov a závesných alebo samonosných káblov, len v ojedinelých prípadoch, so súhlasom dodávateľa elektrickej energie, je dovolené použitie holých vodičov. Použitie káblov, ktoré sú určené na pokladanie do zeme, zavesených na drôte alebo lane je neprípustné.

Minimálne prierezy vodičov sú 16 mm2 pri Al závesných kábloch a AlFe holých vodičoch. Pri použití iných vodičov (izolované vodiče, medené vodiče a pod.) musia byť zachované rovnaké elektrické a mechanické vlastnosti ako pri uvedených vodičoch. Vzdušné prípojky sa zriaďujú hlavne pri nízkej bytovej zástavbe (obce, okrajové časti miest) odbočením od vzdušnej rozvodnej siete.

Vzdušná prípojka má byť vyhotovená s plným počtom vodičov rozvodnej siete a má dve časti.

Prvá časť začína odbočením od rozvodnej siete a končí na strešníku alebo konzole, ktoré sú umiestené na objekte. Prednostne sa používa závesný kábel, ktorý sa vedie sa 5 m nad terénom alebo 6 m nad cestou.

Druhá časť začína na strešníku alebo konzole a končí v prípojkovej skrini. Prednostne sa vyhotovuje káblom. Má byť čo najkratšia a vodiče nesmú byť prerušované alebo nadstavované. Má sa viesť po vonkajšom obvode budovy. Pri zaústení káblov alebo izolovaných vodičov do múra sa musí zabrániť zatekaniu vody.

Ak je prvá časť prípojky vyhotovená zo závesného kábla vedie sa bez prerušenia až do prípojkovej skrine. Obidve časti sa môžu navzájom spájať iba na dobre viditeľnom mieste a spoj musí byť chránený izoláciou.

Ukladanie káblov do tvárnic

Tento spôsob ukladania káblov sa používa v miestach s veľkým mechanickým namáhaním (cesty, železnice…) alebo s agresívnou pôdou. Tvárnice sa vyrábajú z betónu, s dĺžkou 1 – 2 m, s 1 – 4 otvormi. Do každého otvoru sa obvykle ukladá jeden kábel. Podklad pod tvárnicami musí byť pevný, aby nedošlo k ich „sadaniu“ a tým k poškodeniu – „ustrihnutiu“ káblov.

Tvárnice sa môžu klásť aj nad seba, ale horná plocha najvrchnejšej tvárnice musí byť uložená aspoň 10 cm pod úrovňou cestného alebo železničného spodku. Úseky z tvárnic musia byť priame. Výhodou takéhoto ukladania káblov je, že sa káblové trasy môžu vyhotoviť dopredu a káble sa do nich zaťahujú dodatočne. Tieto káble je v prípade potreby možné nahradiť inými, prípadne do voľných otvorov zatiahnuť kedykoľvek ďalšie káble. K nevýhodám patria väčšie investičné náklady.

Prípojky zhotovené káblovým vedením – káblové prípojky

Káblové prípojky sa zhotovujú z káblov určených pre uloženie do zeme. Zriaďuje sa hlavne pri vysokej bytovej zástavbe (sídliská, centrá miest…). Káblová prípojka začína odbočením z káblového vedenia verejného rozvodu. Vyhotovuje sa slučkovaním alebo T spojkou.

Odbočenie slučkovaním – vyhotovuje sa zo štvoržilových hliníkových (Al) káblov s minimálnym prierezom 16 mm2 alebo štvoržilových  medených (Cu) káblov s prierezom 10 mm2. Prípojku v tomto prípade tvorí prípojková skriňa, prípadne len súprava poistiek v rozpojovacej a istiacej skrini. Výhodou je možnosť zásobovania objektu elektrickou energiou, pri poruche, z jednej strany. Nevýhodou je náročnejšie vyhotovenie slučiek, najme pri väčších prierezoch.

Odbočenie T spojkou – vyhotovuje sa zo štvoržilových hliníkových (Al) káblov s minimálnym prierezom 10 mm2 alebo štvoržilových  medených (Cu) káblov s prierezom 6 mm2. Výhodou je menší prierez odbočujúceho kábla a s tým súvisiace menšie investičné náklady. Nevýhodou je odstraňovanie porúch, ktoré je ťažšie, zdĺhavejšie a náročnejšie, nakoľko káblové vedenie musí byť odpojené. Ďalšou nevýhodou je nutnosť preukázania dodržania podmienok istenia proti preťaženiu a skratu. Kvalitné vykonanie montáže spojok patrí k najnáročnejším úkonom pri práci s káblami. V súčasnosti je k dispozícii celý rad spojovacích armatúr, ktoré svojim konštrukčným riešením, a z nich vyplývajúcich technologických postupov, upravujú voľakedajší pohľad na spojku, ako na miesto potenciálnej poruchy.

Plešatenie a ako mu čeliť , Vypadávanie vlasov u mužov

Používajú sa spojky liatinové a zmršťovacie. Používanie liatinových spojok, ktoré sa vylievali asfaltom, neskôr epoxidovou živicou ustupuje novším technológiám. Zmršťovacia spojka nevyžaduje z vnútra zalievanie epoxidovou živicou. U týchto spojok sa na vyrobený spoj navlečie teplom zmršťovacia látka a pôsobením tepla (plynového horáka) sa rovnomerne, od stredu k okrajom ohrieva, čím sa zmršťuje a spojované miesto sa tesne uzatvorí. U gélových spojok sú v plastovom puzdre, ktoré je tvorené z dvoch častí, svorky pre spojenie vodičov zaliate špeciálnym gélom. Špeciálny gél zaisťuje funkciu tesnenia aj izolácie. Vytečeniu gélu z puzdra zabraňuje špeciálne tesnenie. Gél sa súčasne tvarovo prispôsobí a vyplní vnútorný priestor svoriek.

V prípade potreby je možno spojovaciu sadu vždy otvoriť. U spojok novej generácie nie je potrebné pri odbočovaní z hlavného kábla tento kábel prerušovať vďaka použitiu spojovacích prvkov s posuvnou príložkou.