Osvienčim, desivé miesto ktoré pochopíte až keď ho osobne uvidíte. Za pár rokov tam zomrelo niekoľko miliónov ľudí úplne zbytočne. Knihy o Osvienčime vám prinesú bližší pohľad na udalosti ktoré sa tam odohrali. Príbehy ľudí ktorí prežili a odhodlali sa rozprávať.
Obsah článku:
Knihy o Osvienčime
Verím že vás tieto knihy prekvapia svojimi dojímavými no pravdivými príbehmi. Pozrite si náš zoznam a čítajte pozorne.
1. Konečná stanica Osvienčim
Hans myslel na Friedel, stratil jej rad z dohľadu. Pomyslel si na matku, brata a na všetkých tých, ktorých videl odchádzať do Osvienčimu. Myslel na štúdium, na svoju prax a na svoje ideály. Znova si vybavil Friedel a ich plány do budúcnosti. Takto premýšľa niekto, kto je presvedčený, že zomrie.
Atmosféra bola dusná, zmrákalo sa a za oknami sa črtali ženské postavy ako siluety v starom rozprávkovom divadle. Bol sparný večer babieho leta a vo vzduchu sa vznášalo tajomstvo. Knihy o Osvienčime ako v príbehu z Tisíc a jednej noci stáli mladíci pri tomto veľkom háreme, plní túžby po svojich milovaných. A tu sa ozýval jej hlas tak, ako pieseň z ďalekého minaretu, nesúca sa tichou nocou Orientu. Ako sen plný melanchólie a túžby. Tichý ako šepot milencov v ústraní a melancholický ako spev imáma, ktorý sklonený k zemi spieva k Prorokovi.
Veda znamená robiť výskum a z neho vyvodzovať závery. V Nemecku je záver stanovený už vopred. Musí byť v súlade s dogmami štátu. Pokiaľ ide o čisto technické objavy, napríklad pre vojnový priemysel alebo medicínu, výsledky výskumu sa ochotne prijímajú, no len čo sa nemecký vedec pustí do oblasti histórie alebo filozofie, vopred vie, k akému záveru bude musieť jeho výskum viesť. A ak by bol natoľko hlúpy, že by dospel k výsledku, ktorý je v rozpore s národno-socialistickou náukou, potom by to pre neho znamenalo rýchly koniec. Knihu zakúpite TU.
2. Mischling
Píše sa rok 1944 a do koncentračného tábora Osvienčim prichádzajú židovské dvojčatá Perla a Staša s matkou a so starým otcom. Dostanú sa do rúk neslávne známeho doktora Mengeleho, „anjela smrti“, ktorý na nich a na ostatných dvojčatách vykonáva neľudské experimenty. Perla po čase zmizne a Staša žije nádejou, že predsa len ostáva nažive. V plnej nahote tu vystupuje krutosť nacistického tábora, dozorcov, no aj vzájomná pomoc medzi väzňami. Osvienčim napokon oslobodzuje Červená armáda, väzni sú slobodní, putujú zničeným Poľskom, ale aj na tejto ceste na nich striehnu nástrahy, pri ktorých ide o život. Osudy oboch sestier tak môžeme sledovať aj po skončení vojny, keď sa v povojnovom Poľsku snažia nájsť jedna druhú. Tento pútavý a mimoriadne ľudský príbeh nie je zbytočne sentimentálny, vďaka čomu obludnosť nacistického režimu vystupuje ešte výraznejšie. Knihu zakúpite TU.
3. Sestry z Osvienčimu
Skutočný príbeh židovských sestier Janny a Lien, ktoré sa počas 2. svetovej vojny v Holandsku aktívne zapojili do odboja proti nemeckým okupantom a nejeden raz pritom riskovali svoj život.
Nebojácne a s veľkým odhodlaním pomáhali svojim židovským spoluobčanom, i keď tým
vystavovali nebezpečenstvu aj svojich najbližších – rodičov, brata, svojich manželov a svoje deti. Židia nešli na smrť poslušne – bojovali aj v odboji. A boli medzi nimi aj ženy. Presne to platí o Janny a Lien.
A hoci sa im dlho darilo ukrývať aj so svojimi príbuznými pred nacistami, ktorých prvoradým cieľom bolo transportovať všetkých holandských židov do vyhladzovacích táborov, napokon aj ony dve spolu s celou rodinou takmer pred koncom vojny skončili v koncentračnom tábore Osvienčim II, známom aj ako Auschwitz-Birkenau.
Knihy o Osvienčime bol to posledný transport. V prvé ráno v Osvienčime, keď ženy v prúžkovanom oblečení
konečne viedli ku karanténnym barakom, prechádzali okolo jednej z tých nízkych budov s obrovským komínom.
„Čo je to za továreň?“ spýtala sa ktorási z ich skupiny. Kapo nezdvihla zrak, nepohla ani svalom.
„Továreň?“ zopakovala a bradou mykla ku komínu. „Tam poslali váš transport. Do kozuba, ako tomu hovoríme.“ Knihu zakúpite TU.
4. Sabotér z Auschwitzu – Knihy o Osvienčime
Pútavý príbeh opisuje osudy britského vojaka Arthura Dodda počas druhej svetovej vojny. Knihy o Osvienčime zajali ho v roku 1943 a potom bol vo viacerých táboroch pre vojnových zajatcov, až kým ho neinternovali do tábora v Poľsku, kde zažil hrôzostrašnú cestu peklom.
Tábor sa nachádzal pri krásnej dedine v Hornom Sliezsku, ktorú Poliaci poznajú ako Osvienčim. Nemci jej dali iné meno, ktoré je teraz synonymom pre najtemnejšie hodiny ľudstva. Nazvali ju Auschwitz. Knihu zakúpite TU.
5. Účtovník z Osvienčimu
Oskar Gröning mal dvadsaťjeden rokov, keď ako presvedčený príslušník SS nastúpil do služby v koncentračnom tábore Osvienčim. Jeho úlohou bolo viesť záznamy o skonfiškovaných cennostiach väzňov. Hoci Gröning vedel o ich vraždení, svoju prácu v Osvienčime ospravedlňoval slovami, že je iba účtovník, a teda sa bezprostredne nepodieľa na zabíjaní. Až o sedemdesiat rokov ho nemecký súd v rámci jedného z posledných veľkých osvienčimských procesov odsúdil za napomáhanie pri vražde 300 000 Židov.
Reiner Engelmann sa na základe rozhovorov a súdnych protokolov zaoberá zastávkami na životnej ceste Oskara Gröninga a procesom s jeho osobou. Procesom, ktorý mal pre rodiny obetí koncentračného tábora mimoriadny význam. Procesom, ktorý na lavicu obžalovaných neposadil iba Oskara Gröninga, ale aj celé nemecké súdnictvo.
Vďaka tomu vznikla kniha, ktorá nám nedovolí zabudnúť na peklo na zemi stvorené človekom a ktorá každého z nás núti položiť si otázku, v akom svete chceme žiť. Knihu zakúpite TU.
6. Dívaj sa na hviezdy – Knihy o Osvienčime
Detstvo Evy Weissovej-Slonimovej, rodenej Bratislavčanky, poznačila druhá svetová vojna, počas ktorej prenasledovanie Židov v Európe dosiahlo obludné rozmery. Evini rodičia pripravili pre svoje deti úkryty, no sotva trinásťročná Eva a jej mladšia sestra Marta nakoniec neunikli deportáciám, chytili ich nitrianski gardisti a poslali do Osvienčimu.
V spomienkovej knihe autorka opisuje hrôzy prežité v koncentračnom tábore Osvienčim-Brzezinka, kde bola nielen svedkom nespočetných surovostí a násilia, ale na vlastnej koži zažila mučenie, neľudské zaobchádzanie aj medicínske pokusy neslávne známeho doktora Mengeleho. V roku 1945 po oslobodení Osvienčimu sovietskou armádou Eva a Marta samy museli prejsť kus vojnou zničenej Európy. Aby sa dostali späť do rodnej Bratislavy a stretli sa s rodičmi a súrodencami.
No a nakoniec V spomienkach Evy Weissovej-Slonimovej sa prelína dojímavá nevinnosť dievčaťa s múdrosťou vyše osemdesiatročnej ženy. Kniha Dívaj sa na hviezdy dokazuje, že človek je schopný prežiť aj zoči-voči nepredstaviteľnému peklu. Zároveň je vyvrcholením celoživotnej angažovanosti Evy Weissovej-Slonimovej v jej úsilí informovať verejnosť o holokauste a udržiavať pamiatku na tých, ktorí ho neprežili. Knihu zakúpite TU.
7. Odložený život – Knihy o Osvienčime
Mám na ruke číslo z Osvienčimu a nájdu sa ľudia, ktorí vravia, že sa to nikdy nestalo!“
Od oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim prešlo sedemdesiatpäť rokov a Dita Kraus, rodená Polachová, jedna z tých, čo prežili, sa rozhodla napísať knihu spomienok nielen na koncentračný tábor, ale na celý svoj život.
Narodila sa v rodine pražských židovských intelektuálov, chodila do školy, mala veľa kamarátov a nikdy jej ani na um neprišlo, že je v niečom iná. Až keď si jedného dňa našla na lavici kus papiera so slovami: Si Židovka. „Čo je to Žid?“ spýtala sa rodičov.
Zakrátko to pocítila na vlastnej koži, keď po vyhlásení Protektorátu Čechy a Morava začali platiť vyhlášky a zákony, ktoré krok za krokom vylučovali židovské obyvateľstvo z väčšinovej spoločnosti. Knihy o Osvienčime po čase ju ako trinásťročnú deportovali s rodičmi do geta v Terezíne a neskôr do Osvienčimu, kde jej otec zomrel. Dita s matkou prešli selekciou doktora Mengeleho a s ďalšími spoluväzenkyňami ich poslali na nútené práce do Nemecka. Krátko pred koncom vojny ich presunuli do koncentračného tábora Bergen-Belsen, kde sa dočkali oslobodenia.
Po vojne sa Dita vydala za Otta Krausa a veľmi pútavo opisuje situáciu a nálady v povojnovom Československu, v roku 1948 zasiahnutom februárovými udalosťami. Tie napokon prispeli k rozhodnutiu Krausovcov emigrovať aj s ročným synom do Izraela.
Je to ďalšia kapitola ich života, síce slobodného, ale aj plného úskalí, akými boli existenčné zabezpečenie rodiny, hľadanie optimálneho zamestnania, aby uživili rozrastajúcu sa rodinu, choroby a pre Ditu napokon aj smrť najbližších. Knihu zakúpite TU.
8. Sonderbehandlung alebo zvláštne zaobchádzanie
Kniha Filipa Müllera z roku 1979 je unikátnym svedectvom Čechoslováka, ktorý prežil Osvienčim. Ako väzeň Sonderkommanda musel v rámci zvláštneho zaobchádzania pracovať v tejto fabrike na smrť. Odhalil svetu vnútorný život likvidačného tábora. Zvláštne zaobchádzanie bol nemecký krycí názov pre masové vraždenie židov v plynových komorách a spaľovniach. Knihy o Osvienčime ako jeden z mála očitých svedkov prežil Müller nielen všetky likvidačné akcie tohto smrteľného komanda, ale zanechal aj jedno z najvýznamnejších svedectiev masového vraždenia. Je to prvé obsiahle svedectvo „nositeľa tajomstva“ a otrasný dobový dokument. V porovnaní s jeho výpoveďou v dokumentárnom filme Clauda Lanzmanna „Shoah“ a jeho výpoveďami voči príslušníkom SS v rôznych súdnych procesoch, obsahuje kniha najväčšiu zbierku autentických spomienok na svet zvláštneho zaobchádzania. Po premietnutí svojej výpovede vo filme Clauda Lanzmanna v nemeckej televízii (v roku 1986) Filip Müller už nikdy verejne o tejto téme nehovoril. Knihu zakúpite TU.
9. Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči
Táto kniha sa nás týka. Rozpráva príbeh ženy, ktorá sa v roku 1942, päť dní pred Vianocami, narodila v židovskom pracovnom tábore v Novákoch.
Koncentráky na Slovensku? Áno, aj taká bola realita slovenská realita v čase druhej svetovej vojny. Eva Umlauf patrí medzi najmladších, ktorí majú na svojom predlaktí vytetované osvienčimské číslo. Po dlhých rokoch si uvedomila, že svedkovia miznú, a ak svoj príbeh nevyrozpráva, navždy sa stratí.
Ako malé dvojročné dievčatko prežila Osvienčim – a to bol zázrak. Spolu s matkou a sestrou sa po vojne usadili v Trenčíne. Verili, že začnú normálny život, no už o pár rokov sa ich dotkla totalitná (i antisemitská) ruka komunistického Československa.
Eva Umlauf rozpráva o svojom vysťahovaní do Nemecka, o láske i bolestných stratách. Táto kniha je na jednej strane žalujúcim prstom, ktorý ukazuje na tie najtemnejšie zákutia našej modernej histórie, no je aj silným príbehom o vôli a sile jednej ženy, ktorá prežila peklo a so svojím príbehom sa rozhodla podeliť. Aby sa nezabudlo. Aby sa nikdy nezabudlo. Knihu zakúpite TU.
10. Osvienčimská uspávanka – Knihy o Osvienčime
Podľa skutočného príbehu statočnej nemeckej zdravotnej sestry, ktorá sa v Osvienčime starala o najmladších väzňov.
V jedno obyčajné ráno roku 1943 Helene Hannemannová pripravuje svojich päť detí, keď k nim zrazu vtrhne nemecká polícia, ktorá má na príkaz SS odviesť jej päť detí aj manžela rómskeho pôvodu do väzby. Knihy o Osvienčime hoci Helene je Nemka a nijaké bezprostredné nebezpečenstvo jej nehrozí, odmietne opustiť svoju rodinu, čím si spečatí svoj osud spôsobom, o akom by sa jej nikdy ani nesnívalo. Knihu zakúpite TU.
11. Sonderkommando – V pekle plynových komôr
Celá pravda je oveľa tragickejšia a hroznejšia,“ píše sa v úvode tejto výnimočnej knihy – autentických spomienok. Ich autor Shlomo Venezia nielenže bol v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau (Osvienčim-Brezinka), ale musel tam vykonávať tú najstrašnejšiu prácu: prenášať telá zavraždených v plynových komorách do kremačných pecí. To prinútili robiť členov Sonderkommanda – pozerať sa zblízka na vraždenie ľudí. Toto svedectvo je stále nesmierne dôležité, možno dnes ešte väčšmi, keď sa dokonca nájdu ľudia, ktorí popierajú existenciu holokaustu. Ak svoje dejiny nepoznáme alebo ani poznať nechceme a radšej si pred nimi zatvárame oči, môžu sa zopakovať.
- Nové Knihy o mafii – 13 najlepších kníh o mafii
- Knihy o holokauste 18 kníh ktoré rozprávajú o Holokauste
- Knihy o koňoch – 10 kníh pre milovníka koní
Z dvora sa pravidelne ozývali výstrely – početné popravy politických väzňov. Miesto sa nachádzalo pri ostnatých drôtoch a strážili nás vojaci v uniformách, ktoré som nepoznal, no podobali sa na talianske. Aký som bol vtedy hlúpy, obrátil som sa na jedného vojaka na stráži a povedal som mu: „Som Talian! Mohol by som podľa vás ujsť?“ Ihneď na mňa namieril pušku, a tak som cúvol a zdvihol som ruky: „Nič som nepovedal, nechajte to tak!“ Bol to taliansky fašista z milícií kolaborujúcich s Nemcami. V istom zmysle ma zachránil, lebo keby mi povedal, že môžem utiecť, určite by ma zastrelili, všade boli nemeckí vojaci, každých dvadsať metrov na strážnej veži.
V karanténe som zažil aj ďalšiu silnú príhodu. Iba niekoľko dní po príchode prišiel za nami jeden kápo a spýtal sa, či nechceme pracovať navyše za dvojitú porciu polievky. Všetci chceli ísť, trápil nás ukrutný hlad. Ocitol som sa medzi desiatimi vybranými na robotu. Ani môj brat, ani bratanci v tej skupine neboli. Knihy o Osvienčime dali nám ťahať voz, aký sa používa na prepravu sena. „Zapriahli“ nás namiesto koní. Prišli sme k baraku na konci karantény. Volal sa Leichenkeller, čo bola vlastne márnica. Keď sme otvorili dvere, vyvalil sa na nás odporný zápach z rozkladajúcich sa mŕtvol. Predtým som popri tomto baraku nikdy nešiel, a tak som sa dozvedel, že slúžil na odkladanie mŕtvych, čo zomreli v karanténe. Knihu zakúpite TU.
12. Vyhasnuté oči, 2. vydanie
Za názvom knihy (Vyhasnuté oči) nie je skrytá žiadna metafora. Sú to príbehy žien, ktorých oči vyhasli v koncentračnom tábore Osvienčim – Birkenau. Boli to ženy rôznych národností, profesií, vierovyznania, veku i rodinnej histórie, spájala ich nenávisť k fašizmu a snaha pomôcť druhým. Autorka knihy bola jednou z nich – na revíri, ktorého história je v knihe opísaná. Aj keď od prvého transportu Židov zo Slovenska uplynie takmer osemdesiat rokov, táto temná časť našej histórie nesmie upadnúť do zabudnutia.
Margita Schwalbová (1915, Liptovský Mikuláš), štvrté dieťa zástupcu mlynov Alberta Schwalba a jeho manželky Ely, rodenej Skuteckej. Štúdium na Lekárskej fakulte UK musela prerušiť pre numerus clausus. V marci 1942 bola deportovaná do Osvienčimu, kde bola ako väzeň 2 675 zaradená do práce na revíri. Po skončení vojny dokončila štúdium na Karlovej univerzite v Prahe, promovala vo februári 1947. Pracovala v Detskej fakultnej nemocnici UK v Bratislave, začiatkom šesťdesiatych rokov sa stala docentkou v odbore pediatria. Pri previerkach bola vylúčená zo strany a v roku 1971 predčasne penzionovaná. V roku 1948 vyšla jej kniha Vyhasnuté oči. Jej ďalšie spomienky Žila som životy druhých vyšli v roku 2001. Zomrela 30. decembra 2002 v Bratislave. Knihu zakúpite TU.
13. Bol som číslo 30529 – Knihy o Osvienčime
„Môj brat bol na prácu príliš malý. Som si istý, že ak by dali mojej mame na výber, išla by do plynu s ním, no pochybujem, že dostala túto možnosť. Som viac-menej presvedčený, že umrela v nejakom inom pracovnom tábore.“
Šesťdesiatpäť rokov potláčal rodák z Československa Felix Weinberg svoje spomienky na nepredstaviteľné utrpenie a nenávisť, ktoré zažil počas holokaustu. Knihy o Osvienčime nakoniec sa rozhodol svoj príbeh napísať, urobil to však s nečakaným humorom a nadhľadom. Len tak sa dokázal vrátiť do minulosti, ktorá mu vzala takmer celú rodinu.
Písal sa rok 1939, keď sa dostal do nemilosrdných rúk nacistov. Skoro celú svoju mladosť strávil v Terezíne a Osvienčime. V roku 1945 len o vlások unikol Smrteľnému pochodu z Blechhammeru. Po vojne sa usadil v Anglicku a napriek slabému vzdelaniu sa nevzdal a stal sa z neho profesor fyziky na Univerzite Imperial v Londýne.
Bol som číslo 30529 je jedinečným spomínaním muža, ktorého detstvo prešlo najtemnejšími dejinami ľudstva a predsa nestratil nádej opäť žiť. Knihu zakúpite TU.
