Novo Vyhynuté zvieratá 10 zvierat ktoré nedávno vyhynuli
Medzi najnovšie potvrdené vyhynuté zvieratá patria aj druhy, ktoré sme ako samostatné spoznali len nedávno. IUCN 9. júla 2026 oznámila vyhynutie piatich austrálskych vačkovcov: malého bettonga a štyroch druhov mulgary. K novším potvrdeniam patria aj hvizdák tenkozobý, piskor z Vianočného ostrova či morská homôľka Conus lugubris.
Táto desiatka predstavuje výber nových potvrdení z rokov 2023–2026 so zvláštnym dôrazom na aktualizáciu 2026. Rok zaradenia do kategórie vyhynutých sa môže od posledného nálezu líšiť o desaťročia. Zvieratá preto neoznačujeme za druhy, ktoré všetky zahynuli v tomto roku. Pri každom uvádzame vedecké meno, oblasť výskytu a hranice dostupných poznatkov.

Údaje overené 2. novembra 2026. Najnovšia zahrnutá aktualizácia Červeného zoznamu IUCN: 2026-1, zverejnená 9. júla 2026.
Obrázky sú vlastné ilustračné rekonštrukcie vytvorené s pomocou AI. Pri slabo zdokumentovaných druhoch približujú príbuznú skupinu a prostredie; neslúžia na vedecké určovanie ani ako fotografia živého jedinca.
Článok obsahuje affiliate odkazy. Pri nákupe cez ne môžeme získať províziu bez zvýšenia vašej ceny. Tipy na výbavu sú oddelené od vedeckých údajov.
Vyhynuté zvieratá: Fascinujúci príbeh vymiznutých druhov
Obsah článku:
Kedy je zviera skutočne vyhynuté?
IUCN používa kategóriu EX – vyhynutý, keď po vyhodnotení dôkazov nezostáva rozumná pochybnosť, že uhynul posledný jedinec. Dôležité sú opakované prieskumy vo vhodnom prostredí a čase, nielen dlhé obdobie bez fotografie.
- EW – vyhynutý vo voľnej prírode: jedince ešte prežívajú v chove alebo v populáciách mimo pôvodného areálu.
- CR – kriticky ohrozený: druhu hrozí mimoriadne vysoké riziko vyhynutia, ale ešte sa nepovažuje za potvrdene vyhynutý.
- CR(PE) – možno vyhynutý: dodatok k hodnoteniu kriticky ohrozeného druhu; neistota o prežívaní zostáva.
- Lokálne vyhynutie: druh zmizol z určitej krajiny či ostrova, inde však žije.
Aj premenovanie alebo rozdelenie jedného druhu môže zmeniť štatistiku. Práve preto sú v nasledujúcom prehľade názvy v latinčine rovnako dôležité ako letopočty.
Prehľad 10 vyhynutých zvierat a dátumov
Prvých päť druhov bolo potvrdených v júli 2026 po taxonomických revíziách. Nejde o päť populácií, ktoré by náhle zanikli počas roku 2026. Slovenské pomenovania pri málo známych vačkovcoch používame opisne; rozhodujúce je vedecké meno.
| Druh | Oblasť | Posledný známy doklad / neistota | Potvrdenie IUCN EX |
|---|---|---|---|
| Malý bettong Bettongia haoucharae |
Austrália, najmä oblasť Nullarbor | Presný rok zániku nie je známy | 2026 |
| Mulgara s chocholatým chvostom Dasycercus cristicauda |
Južná a západná Austrália | Historický exemplár z 19. storočia | 2026 |
| Mulgara južná Dasycercus archeri |
Južná Austrália, oblasť Ooldea | Historické zbery z rokov 1920–1925 | 2026 |
| Mulgara severná Dasycercus woolleyae |
Suché oblasti Austrálie | 1962 | 2026 |
| Mulgara malá Dasycercus marlowi |
Stredná Austrália | 1965 | 2026 |
| Hvizdák tenkozobý Numenius tenuirostris |
Eurázia a zimoviská pri Stredozemnom mori | 1995, Maroko | 2025 |
| Piskor z Vianočného ostrova Crocidura trichura |
Vianočný ostrov, Indický oceán | 1985, potvrdené nálezy | 2025 |
| Homôľka Conus lugubris Conus lugubris |
Kapverdy, ostrov São Vicente | 80. roky 20. storočia | 2025 |
| Havajský vták ʻōʻū Psittirostra psittacea |
Havajské ostrovy | Niekoľko desaťročí bez potvrdenia | 2024 |
| Jávsky rajovec Urolophus javanicus |
Jáva, Indonézia | Jediný známy exemplár z roku 1862 | 2023 |
1. Malý bettong – Bettongia haoucharae

Posledný doklad: Presný rok zániku nie je známy
Potvrdenie EX: 2026
Tento drobný príbuzný klokanov dostal vedecké meno až v roku 2025. Rozlíšenie vychádzalo najmä z porovnávania lebiek a zubov v múzejných a subfosílnych zbierkach. Nový opis preto neznamenal objavenie živej populácie. V júli 2026 ho IUCN uviedla medzi potvrdenými vyhynutými austrálskymi vačkovcami. Prípad ukazuje, že o časť biodiverzity môžeme prísť skôr, než ju veda spoľahlivo pomenuje. Presný dátum úhynu posledného jedinca nepoznáme a živé príbuzné bettongy treba od tohto druhu odlišovať.
Zdroj: Newman-Martin et al. (2025): Bettongia haoucharae
2. Mulgara s chocholatým chvostom – Dasycercus cristicauda

Posledný doklad: Historický exemplár z 19. storočia
Potvrdenie EX: 2026
Pri tomto mene je dôležitá zmena taxonómie. Časť živých zvierat, ktoré sa kedysi zaraďovali pod Dasycercus cristicauda, dnes patrí k druhu Dasycercus hillieri. Po revízii sa ukázalo, že samotný D. cristicauda už zrejme dávno vymizol. IUCN jeho vyhynutie potvrdila v roku 2026. Nie je teda správne prenášať naň fotografie alebo početnosť prežívajúceho príbuzného. Podrobnosti vzhľadu a spôsobu života sú obmedzené; nové vyhodnotenie spresňuje, ktoré zviera sa vlastne stratilo.
Zdroj: Newman-Martin et al. (2023): Taxonomic review of Dasycercus
Dinosaury Mladý objaviteľ: druhy, história, naleziská, objavy
3. Mulgara južná – Dasycercus archeri

Posledný doklad: Historické zbery z rokov 1920–1925
Potvrdenie EX: 2026
Mulgara južná patrí medzi malé dravé vačkovce. Ako samostatný druh bola opísaná pri revízii rodu v roku 2023 a v Červenom zozname IUCN pribudla medzi vyhynutými v roku 2026. Historické exempláre pochádzajú z oblasti Ooldea. Jej príbeh pripomína, prečo majú staré prírodovedné zbierky význam aj dnes: umožňujú spätne oddeliť druhy, ktoré sa dlho zamieňali. Medzi zásadné hrozby pre austrálske drobné cicavce patria zavlečené mačky a líšky; presný priebeh zániku tohto druhu však nemožno zrekonštruovať deň po dni.
Zdroj: Newman-Martin et al. (2023): Taxonomic review of Dasycercus
4. Mulgara severná – Dasycercus woolleyae

Posledný doklad: 1962
Potvrdenie EX: 2026
Dasycercus woolleyae, v angličtine označovaný aj ako sand mulgara, je ďalším výsledkom podrobnej revízie rodu. Posledný známy exemplár odchytený naživo pochádza z roku 1962. Rozpoznanie samostatného druhu v roku 2023 a potvrdenie vyhynutia v roku 2026 oddeľuje od tohto záznamu viac než polstoročie. Takéto oneskorenie nevypovedá o náhlom vyhynutí v súčasnosti, ale o postupnom dopĺňaní poznatkov. Podobne vyzerajúce príbuzné druhy môžu naďalej žiť, preto záleží na presnom vedeckom mene.
Zdroj: Australian Mammalogy (2026): Dassies by the dozen
Polárne zvieratá: Fascinujúci svet v krajine snehu a ľadu
5. Mulgara malá – Dasycercus marlowi

Posledný doklad: 1965
Potvrdenie EX: 2026
Najmenší druh mulgary poznáme z jediného exemplára odchyteného v roku 1965. Vedecký opis vyšiel v roku 2023; IUCN druh zaradila medzi vyhynuté v roku 2026. Pri takto slabo známom zvierati by bolo zavádzajúce dopĺňať presné počty mláďat, dĺžku života alebo denný režim bez podkladov. Podstatná je strata samostatnej evolučnej línie. Záchrana jej žijúcich príbuzných dnes závisí aj od toho, či ochrana prírody včas rozpozná jednotlivé druhy a ich rozdielne potreby.
Zdroj: Australian Mammalogy (2026): Dassies by the dozen
6. Hvizdák tenkozobý – Numenius tenuirostris

Posledný doklad: 1995, Maroko
Potvrdenie EX: 2025
Sťahovavý pobrežný vták s dlhým tenkým zobákom bol naposledy spoľahlivo zaznamenaný v Maroku v roku 1995. Štúdia publikovaná v roku 2024 vyhodnotila dostupné doklady a IUCN ho v roku 2025 zaradila do kategórie EX. Ide o mimoriadne významnú stratu aj pre európsku ochranu vtáctva. Medzi predpokladané príčiny patrí úbytok mokradí a lov, ich presný podiel však zostáva neistý. Ochrana sťahovavého druhu musí fungovať na hniezdiskách, zastávkach počas migrácie aj zimoviskách.
Zdroj: IUCN – aktualizácia 10. októbra 2025
Celestron UpClose G2 Binocular 8 × 40
7. Piskor z Vianočného ostrova – Crocidura trichura

Posledný doklad: 1985, potvrdené nálezy
Potvrdenie EX: 2025
Drobný ostrovný hmyzožravec žil iba na Vianočnom ostrove. Austrálske podklady uvádzajú posledné potvrdené nálezy v roku 1985; do kategórie vyhynutých sa v IUCN presunul až v roku 2025. Pri ostrovnom endemite môže zmena jediného malého územia zasiahnuť celý druh. Na úbytku sa mohli podieľať zavlečené organizmy a ďalšie zmeny po osídlení, presná príčina však nie je spoľahlivo vyriešená. To je dôvod uvádzať neistotu otvorene namiesto jedného zdanlivo jednoduchého vysvetlenia.
Zdroj: IUCN – aktualizácia 10. októbra 2025
Levenhuk Zeno Vizor N1
8. Homôľka Conus lugubris – Conus lugubris

Posledný doklad: 80. roky 20. storočia
Potvrdenie EX: 2025
Aj malý morský mäkkýš môže zmiznúť nenávratne. Conus lugubris je homôľka z Kapverd, ktorú IUCN v roku 2025 preradila medzi vyhynuté druhy. Aktualizácia uvádza jej zánik od konca osemdesiatych rokov, nie úhyn posledného jedinca v roku 2025. Presný dátum a úplný reťazec príčin nepoznáme. Tento príklad rozširuje pohľad na vyhynutie aj za hranice veľkých cicavcov: ochranu potrebujú pobrežné biotopy a nenápadné bezstavovce, ktoré sa do titulkov dostávajú podstatne menej často.
Zdroj: IUCN – aktualizácia 10. októbra 2025
9. Havajský vták ʻōʻū – Psittirostra psittacea

Posledný doklad: Niekoľko desaťročí bez potvrdenia
Potvrdenie EX: 2024
Zelenožltý havajský vták so silným zobákom patril k jedinečnej ostrovnej vtáčej faune. BirdLife ho uvádza medzi druhmi preradenými do kategórie EX pri aktualizácii Červeného zoznamu v roku 2024. Havajské lesné vtáky zasiahla kombinácia straty prostredia, zavlečených chorôb a nepôvodných živočíchov. Konkrétne okolnosti úbytku sa medzi druhmi líšia. Spolu s ʻōʻū boli potvrdené aj straty ďalších havajských vtákov, napríklad nukupuu z Kauaʻi a Maui. Každý z nich predstavoval samostatný druh, nie iba farebnú formu toho istého vtáka.
Zdroj: BirdLife: State of the World’s Birds 2025
Levenhuk LabZZ M101 Azure
10. Jávsky rajovec – Urolophus javanicus

Posledný doklad: Jediný známy exemplár z roku 1862
Potvrdenie EX: 2023
Malý rajovec známy ako Java stingaree bol potvrdený ako vyhynutý v aktualizácii IUCN z roku 2023. Poznáme ho z jediného exemplára získaného na rybom trhu v Jakarte v roku 1862. Práve tento veľký časový odstup ukazuje, prečo nemožno zamieňať rok vyhlásenia so skutočným rokom zániku. Za pravdepodobné hlavné tlaky sa považujú rybolov a degradácia pobrežného prostredia. O biológii druhu vieme veľmi málo; realisticky vyzerajúci obrázok je preto len ilustračnou rekonštrukciou, nie novým dôkazom jeho výskytu.
Zdroj: IUCN 2023 – Urolophus javanicus, EX
Prečo zvieratá vymierajú?
Strata prostredia a rozdrobenie populácií
Mokrade, pobrežia aj lesy tvoria pre zvieratá sieť miest na rozmnožovanie, potravu a úkryt. Keď sa malé populácie od seba oddelia, ťažšie sa obnovujú po požiaroch, suchu či iných výkyvoch. Pri sťahovavých vtákoch nestačí chrániť jedinú rezerváciu: potrebujú bezpečnú celú migračnú trasu.
Zavlečené predátory a choroby
Ostrovné druhy sa vyvíjali v inom prostredí než dnešné krajiny plné zavlečených živočíchov. Mačky a líšky vážne zasiahli drobné austrálske cicavce; havajské vtáctvo trpí aj nepôvodnými chorobami. Význam hrozby sa musí posudzovať pre konkrétny druh a miesto.
Lov, rybolov a zmeny klímy
Nadmerný odlov môže stlačiť početnosť pod hranicu, pri ktorej sa populácia ešte dokáže obnovovať. Otepľovanie navyše mení podmienky a zosilňuje ďalšie tlaky. Jeden univerzálny dôvod pre všetkých desať zvierat neexistuje. Tam, kde sú údaje neúplné, zostáva presný podiel príčin otvorený.
Čo má zmysel robiť pre živé druhy?
Najväčší význam má zachovanie a obnova vhodných biotopov, cielená ochrana ohrozených populácií a dlhodobý výskum. Aj pri bežnom výlete môžete pozorovať bez rušenia: držať odstup, nevstupovať do hniezdisk a neodnášať živočíchy ani ich prostredie domov.
- Zapisujte dátum, miesto a počet pozorovaných zvierat; pri neistom určení si poznačte aj neistotu.
- Pri fotografovaní a kamerách uprednostnite pokoj zvierat. Kameru používajte len tam, kde je to dovolené a má vhodné podmienky.
- Odpad odneste späť. Pri zbere cudzieho odpadu sa vyhnite ihlám, chemikáliám a iným nebezpečným predmetom.
- Pri prikrmovaní miestneho vtáctva vyberajte vhodné krmivo a udržiavajte miesto čisté; nákup výrobku nenahrádza ochranu biotopov.
Pre porovnanie so súčasnou prírodou si pozrite aj zriedkavé zvieratá Ázie a najmenšie žijúce zvieratá sveta.
Levenhuk C1
Časté otázky o vyhynutých zvieratách
Ktoré zvieratá boli najnovšie potvrdené ako vyhynuté?
V aktualizácii IUCN z júla 2026 sú medzi novými potvrdeniami Bettongia haoucharae a štyri druhy Dasycercus: cristicauda, archeri, woolleyae a marlowi. Je to nové vyhodnotenie starších strát, nie dôkaz smrti posledných jedincov v roku 2026.
Prečo vedci čakajú na potvrdenie celé desaťročia?
Zriedkavé zviera môže prežívať na málo preskúmanom mieste. Odborníci preto hodnotia rozsah a kvalitu prieskumov, biotopy aj vierohodnosť záznamov. Predčasné vyhlásenie môže oslabiť ochranu ešte žijúcej populácie.
Môže sa údajne vyhynutý druh znovu objaviť?
Áno, keď bolo predchádzajúce hodnotenie založené na neúplných dôkazoch. Projekt Search for Lost Birds v roku 2026 opísal aj vtáky znovu zdokumentované počas roku 2025. „Nezvestný“ preto automaticky neznamená „vyhynutý“.
Znamená vyhynutý vo voľnej prírode úplný zánik?
Nie. Kategória EW pripúšťa prežívajúce jedince v chove alebo mimo pôvodného areálu. Kategória EX vyjadruje globálne vyhynutie. Rovnako treba odlíšiť zánik poddruhu od zániku celého druhu.
Dá sa vyhynuté zviera jednoducho vrátiť pomocou DNA?
Získanie genetického materiálu samo osebe neobnovuje druh ani fungujúcu populáciu. Aj prípadné experimenty musia riešiť vhodné prostredie, rozmnožovanie a pôvodné príčiny zániku. Praktickou prioritou zostáva ochrana živých druhov.
Zdroje a spôsob výberu
Výber uprednostňuje nové potvrdenia IUCN a odlišuje ich od rokov posledných záznamov. Použité sú oznámenia IUCN, odborné taxonomické práce, BirdLife a austrálske ochranárske podklady. Neisté dátumy uvádzame ako neisté. Zoznam je redakčný výber, nie úplný súpis všetkých svetových vyhynutí.
- IUCN – aktualizácia 9. júla 2026
- IUCN – aktualizácia 10. októbra 2025
- Newman-Martin et al. (2023): Taxonomic review of Dasycercus
- Newman-Martin et al. (2025): Bettongia haoucharae
- BirdLife: State of the World’s Birds 2025
- IUCN 2023 – Urolophus javanicus, EX
- Search for Lost Birds – 2026
- IUCN: Categories and Criteria / Guidelines
- Australian Mammalogy (2026): Dassies by the dozen
- Australian Government: Christmas Island shrew















