Rezistory

Rezistor je lineárna, pasívna, frekvenčne nezávislá elektronická súčiastka, ktorej funkčnú časť tvorí odporová vrstva s požadovaným odporom. Základnou vlastnosťou rezistorov je elektrický odpor R [Ω], ktorý vyjadruje veľkosť odporu, kladenú súčiastkou prechádzajúcemu elektrickému prúdu.

Charakteristické vlastnosti rezistorov sú:

•  menovitý odpor – odpor, ktorý udáva výrobca,
• zaťažiteľnosť – je daná menovitým výkonom, ktorým sa odporová vrstva zahreje na maximálnu dovolenú teplotu,
• presnosť (tolerancia) – udáva sa v percentách.

Rozdelenie rezistorov z konštrukčného hľadiska:

a) s dvoma vývodmi

• vrstvové – sú vytvorené z keramického telieska na povrchu, ktorého je nanesená odporová vrstva
• uhlíkové – odporovou vrstvou je uhlík,
• metalizované – odporovou vrstvou je buď oxid kovu alebo tantalu,
• drôtové – vyrábajú sa navinutím odporového drôtu na valcové keramické teliesko.
• hugolin gavlovic valaska skola

b) s viacerými vývodmi

• s pevnou odbočkou
• s plynulo nastaviteľnou odbočkou (potenciometre)
• posuvné – zberač sa posúva priamočiaro, odporovú vrstvu tvorí priama dráha,
• otočné jednoduché – veľkosť odporu je úmerná uhlu pootočenia zberača upevneného na oske potenciometra, ktorá je obvykle zakončená ovládacím gombíkom, odporovú vrstvu tvorí kruhová odporová dráha,
• otočné dvojité (tandemové) – majú dve i viac odporových dráh, ktorých zberače sú ovládané súbežne jednou oskou,
• trimre – majú krátku osku, väčšinou prispôsobenú na otáčanie pomocou skrutkovača, sú upevňované priamo na dosku plošného spoja, slúžia k jednorazovému nastaveniu hodnoty výstupného napätia v malom rozsahu,
• reostaty – sú drôtové potenciometre mohutnejšej konštrukcie určené pre silnoprúdové alebo laboratórne.