Buddhizmus osvietenie z Východu

Čím to je , že Buddhovo učenie priťahuje čoraz viac ľudí a aj milióny obyvateľov západného sveta fascinuje meditácia a hľadanie vnútornej rovnováhy ?

Posvätná pagoda zo zlata

Najvýznamnejšou buddhistickou svätyňou v Mjanmarsku ( Barme ) je 112 m vysoká pagoda Šweitigoum v hlavnom meste Rangúne , ktorá je celá pokrytá zlatom. Pochádza z roku 588 pred n. l. .

Pôvod v Indii

Buddhizmus vznikol v 6. storočí pred n. l. v Indii a jeho zrod je neoddeliteľne spätý s menom Gautamu Siddhárthu zo šľahtického rodu . Podľa tradície sa narodil okolo roku 560 v indickom meste Kapilavastu blízko nepálskych hraníc. Siddhártha vyrastal bezstarostne a v dostatku , ako sa patrí na princa . Ako 16 ročný si vzal svoju sesternicu Jašódharu .

Siddhártha prežíval ustavičné pochybnosti o zmysle života v prepychu na šľachtickom dvore . Veľmi silno sa ho dotkli tri stretnutia na jeo výchadzkách , keď na vlastné oči videl niečo , čo dovtedy potláčal do úzadia : utrpenie a pominuteľnosť ľudskej existencie . Sidhárta totiž stetol starca, poznal chorého a uvidel mŕtveho.

Vo veku 29 rokov sa princ otočil chrbtom k otcovskému dvoru , opustil manželku aj novorodeného syna Ráhulu a zriekol sa slávy i majetku . ´´Oslobodenie od všetkého vonkajšieho vedie k vnútornému bohatstvu . ´´

Ako človek , ktorý sa všetkého vzdal , hľadal Siddhártha poučenie u hinduistických kňazov brahmanov, u učiteľov jógy a askétov. Prisný pôst ho pripravil takmer o všetky sily , jeho potravou bolo totiž jediné zrnko prosa denne . Po šiestich vyčerpávajúcich rokoch sa hľadajúcemu prihodilo niečo jedinečné , čo opäť celkom zmenilo jeho život . Pri jednej meditácii pod figovníkom v meste Bódhgaja prežil osvietenie . Siddártha sa stane nositeľom titulu Buddha , čo znamená ´´Osvietený´´ alebo ´´ Prebudený´´ .

Buddha začal znovu normálne jesť a učiť o ceste z pozemského utrpenia do nirvány , stavu dokonalého pokoja . To znie veľmi slávnostne a nábožensky , ale Buddha vlastne nepodáva správu o ničom inom než o svojom hľadaní zmyslu života a o oslobodení svojej chorej duše.

Podľa Buddhovho učenia dosiahne oslobodenie ten , kto udržiava rovnováhu medzi neviazaným životom a prísnou zdržanlivosťou – tak ako on. Na tejto ceste mu má pomáhať poznanie niektorých základných právd ( štyri ušľahtilé pravdy ) a aj úsilie o dodžiavanie určitých zásad (Osemčlenná cesta ) . desatoro božích prikázaní

Buddhové Štyri ušľachtilé pravdy hovoria o utrpení , o jeho príčinách a prekonaní:

Utrpenie predmetmi pohnutia :zrodom , starnutím,chorobou,smrťou a láskou .

Utrpenie vzniká zo smädu : po rozkoší , po zrode a bytí a po pominuteľnosti.

Tento smäd možno odstrániť úplnym zánikom žiadostivosti.

K odstráneniu utrpenia vedie Osemčlenná cesta.

Ako osemčlennu cestu Buddha odporúča:

1.Spoznať a prekonať príčinu utrpenia.

2. Oslobodiť ducha od všetkých negatívnych myšlienok a činov.

3.Vyhýbať sa klamaniu , ohováraniu a neužitočnému rozhovoru.

4. Vyhýbať sa konaniu , ktoré sa previňuje proti piatim pravidlam správania. Tieto zásady sú : nezabíjať,nebrať, čo mi nik nedáva, neoddávať sa nestriedmej zmyselnosti , neklamať a nepiť opojné nápoje .

5. Vyhýbať sa povolaniam , ktorých prostredníctvom sa porušuje päť pravidiel správania .

6.Podporovať blahodárne citové pohnutia a vyhýbať sa zhubným.

7.Kriticky pozorovať telo,city a javy mysle.

8.Meditačným pohrúžením sa, dosiahnuť sústredenie ducha.

Meditácia

Jadrom budhistického učenia je meditácia . Na jej praktizovanie je však nevyhnutne potrebná pomoc učiteľa skuseného v meditácii , vhodné miesto (napríklad pod stromom , na úpätí vrchu alebo pri vrchole jaskyne ) a správny čas dňa ( za mimoriadne vhodný sa považuje ranný úsvit , poludnie alebo západ slnka.) Dôležitú úlohu zohráva aj správne držanie tela .

Cieľom meditácie je priviesť svoje vnútro k rozletu a svoje prežívanie na vyššiu úroveň a tak lepšie porozumieť sebe i vesmíru , rastúcim poznaním správaním prekonať utrpenie a rozvíjať schopnosť pomáhať druhým.

´´Človek získa lepšie porozumenie pre život . Meditovanie mi pomohlo dosiahnuť pokoj duše . Neprežívam žiadny stres . Vidím svet jasnejšie , som šťasnejší a pripáda mi ľahšie obdivovať krásu prírody . ´´

japonský buddhista Masafumi Hirata