Slovenský jazyk

Ján Botto – Smrť Jánošíkova všetko o diele

Ján Botto – Smrť Jánošíkova – všetko čo treba vedieť , kompozícia , heroizmus a tragika . Ján Botto – Smrť Jánošíkova o autorovi a diele .

Ján Botto

  • pochádzal z roľníckej rodiny
  • študoval v Levoči, bol lesný inžinier
  • cestoval po Slovensku, poznal ľud a ľudovú slovesnosť
  • jeho tvorba završuje etapu romantizmu
  • básne tvoril na spôsob ľudových piesní (rovnako ako ostatní štúrovci), často prevzal celé verše
  • stavebným princípom v jeho básniach je kontrast (tma – záporné sily, svetlo – životný klad)
  • usiloval sa zdôrazniť zápas za slobodu (Obraz Slovenska, Poklad Tatier, Povesti slovenské)
  • písal lyrické básne a balady (Margita a Besná – táto balada rieši mravný konflikt, vychádza z príbehu macochy a jej pastorkyne. Macocha zo žiarlivosti zhodila zo skaly Margitku do vĺn Váhu, tá sa premenila na skalisko, avšak macocha nezniesla ťarchu svojho činu a sama sa utopí. Aj ona sa premieňa na nebezpečné bralo, ohrozuje pltníkov. Žltá ľalia – podobný konflikt ako v Margite a Besnej a je to porušenie manželskej vernosti. Adam a Eva si sľúbia „lásku až za hrob“, ale Eva po Adamovej smrti do roka vydá. Adam o polnoci prichádza zo záhrobia a Eva zo strachu umiera. Premení sa na ľaliu, ale rastie v tŕní.)
  • Mastné vlasy : 5 domácich liekov

 Ján Botto Smrť Jánošíkova

  • epická skladba, v ktorej Jánošíka nezobrazuje v bojových a hrdinských situáciách, ako je známy z ľudového podania, ale Bottov Jánošík s trpkosťou spomína na svoj odboj
  • heroizmus a tragika Jánošíka symbolizuje osud slovenskej romantickej generácie
  • prvýkrát bola táto skladba uverejnená v almanachu Lipa
  • Botto spracoval jánošíkovskú tématiku podľa ľudových tradícií, využíva ľudovú reč a prostriedky ľudovej slovesnosti (využil teda poetiku folklóru)
  • Ján Botto – Smrť Jánošíkova
  • kompozícia: básnická skladba sa skladá z predspevu a 9 spevov. Dejová línia je slabá, bez epizód, prerušovaná prírodnými opismi. Väčšina básne je písaná 12 – slabičným veršom
  1. Úvod – alegória (matka a dieťa – básnik a verše), oslava slobodného života
  2. Spev – opis slobodného života (symbol – vatra) hôrnych chlapcov na Kráľovej holi (12 sokoli), na konci spevu sa družina dozvedá o zlapení Jánošíka
  3. Spev – podáva nám obraz zlapania Jánošíka, vychádza z legendy, že Jánošíka zradil Gajdošík
  4. Spev – tu sa s Jánošíkom lúči jeho milá, Jánošík sa dostáva do väzenia
  5. Spev – je najpochmúrnejší, ide o obraz väzenia v noci, Jánošíkovi sa sníva sen o mladosti, ale diabol mu pripomína blížiacu sa smrť, spev je vybudovaný na kontraste sna a skutočnosti
  6. Spev – Jánošík sa zobúdza a reálne si uvedomuje že nový deň mu prinesie smrť. Tu Jánošík žaluje spoločnosť, uvažuje o tom, kto je väčším vinníkom (ideové vyvrcholenie)
  7. Spev – Jánošíka vedú k šibenici a káže kňazovi modliť sa nie za neho, ale za neštastný ľud
  8. Spev – Jánošík sa lúči s krajom, v speve je zachytená atmosféra smrti („smúti nebo i zem“)
  9. Spev – zobrazuje Slovensko po jeho smrti ako zakliatu krajinu, ľud si rozpráva povesti o Jánošíkovi, stáva sa symbolom slobody a boja proti krivde
  10. Spev – je alegorický, nereálny, mystický, opisuje svadbu Jánošíka s kráľovnou víl. Autor chcel zdôrazniť myšlienku, že ideály, ta ktoré Jánošík bojoval sú tiež nesmrteľné.

Ján Botto - Smrť Jánošíkova

Rastliny do tieňa – 11 interiérových rastlín do tieňa

Stanislav Štepka –   Ján Botto Smrť Jánošíkova

  • študoval pedagogiku v Nitre
  • spoluzakladateľ Radošinského naivného divadla (RND), ktoré vzniklo ako dedinský ochotnícky súbor
  • neskôr RND pôsobí ako profesionálny divadelný súbor; hry sú výlučne písané Štepkom
  • typickým znakom je naivný pohľad ľudí na rôzne javy
  • jeho hry sa vyznačujú originálnym humorom, útočnou satirou, ukazuje parodicky pokrivený obraz ľudí
  • najpopulárnejšie hry sú Jááánošííík, Človečina, Kúpeľná sezóna
  • Ján Botto – Smrť Jánošíkova

Jááánošííík

  • autor nedodržiava dokonalú kompozíciu divadelnej hry, názvy kapitol sú odvodené z názvov ľudových piesní alebo z diela Smrť Jánošíkova, celé dielo je polemikou s mýtmi
  • Štepka zobrazuje Jánošíka ako obyčajného človeka, ktorý nechce byť hrdinom („Nechcem vojsť do histórie s guľkou medzi rebrami“, „Ja mám byť vzor? Vy sa budete vyvaľovať doma a ja mám prísť o obličky?“, „Nechcem vojsť do čítaniek)
  • monológ Jánošíka končí „Nuž čo, idem a zvyknem si aj na šibenicu“
  • autor používa slovné gagy, niektoré slovné a jazykové postupy Lasicu a Satinského (napr. chybné narábanie s viacvýznamovým slovom)
  • Ján Botto – Smrť Jánošíkova

 

Nezabudnite dať Palec hore na našej 👉 fb stránke TOPDEN 👍

 

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button