Ján Palárik – Zmierenie alebo dobrodružstvo

Ján Palárik – Zmierenie alebo dobrodružstvo všetko o diele a autorovi . Ján Palárik – Zmierenie alebo dobrodružstvo :

Ján Palárik

• pochádzal z Kysúc, z Rakovej; bol kňaz a spoluzakladateľ tzv. novej školy slovenskej
• bol novinár a verejný činiteľ s politickými ambíciami (predstavuje prechod romantizmu na realizmus)
• bol programátor spolupráce medzi Slovákmi a Maďarmi (optimista)
• jeho veselohry sú založené na vzájomnom zbližovaní protikladných faktorov (napr. rôzne spol. vrstvy)
• často pracuje s dvojitými zámenami postáv, ktoré vytvárajú humorné situácie
• je presvedčený, že národ je sociálne rozdelený, ale jeho jednotlivé časti musia spolu harmonizovať
• vo svojich hrách sa inšpiroval cudzou dramatikou (Obžinky od poľského spisovateľa)
• patrí do obdobia Matičných rokov:
  1863-1875, založenie Matice slovenskej v Turčianskom sv. Martine
  bola to prvá spoločensko-kultúrna ustanovizeň na Slovensku
• predseda – katolík Štefan Moyzes, podpredseda – evanjelik Karol Kuzmány
• Význam: sústredila slovenských vzdelancov, podporovala ochotnícke divadlá a osvetovú činnosť, podporovala študujúcu mládež, má múzeum, archív, knižnicu
  znovuotvorená bola 1919
  v tomto období vznikli 3 slovenské gymnáziá (Martin, Revúca, Kláštor pod Znievom)
  predstavuje prechod od romantizmu k realizmu
  predstavitelia: Ján Palárok, Jonáš Záborský, Gustav Lakomerský
• Ján Palárik – Zmierenie alebo dobrodružstvo
• Všetky povinné diela nájdete na Slovensky jazyk 

Ján Palárik – Zmierenie alebo dobrodružstvo

Zmierenie alebo dobrodružstvo

• veselohra, ktorá má 3 dejstvá, prostredie – slovenský vidiek
• téma: boj proti odrodielctvu, oslava vlastenectva, úcta k rodnému jazyku
• idea: poukázať na toleranciu, nevyhnuteľnosť porozumenia a zmierenia medzi Slovákmi a Maďarmi a tiež medzi vrstvami
• forma: v diele sa vyskytuje množstvo viet v maďarčine, nemčine i francúštine, ďalej archaizmy, historizmy, aj slovosled je odlišný
• Postavy:

Eliza Hrabovská – grófka, je sirota, otec jej zomrel, keď bola ešte malá. „Toto je môj najdrahší poklad, ktorý na tomto svete opustiť musím“. Je veľmi milá a priateľská, váži si ľudí, hlási sa k slovenskému pôvodu a je naň hrdá. Jej prefíkanosť a vynaliezavosť nepozná hraníc

Miluša – dcéra učiteľa, najlepšia priateľka Elizy Hrabovskej, je vychovávaná v národnom duchu a k tolerancii voči Uhorsku. Je krásna, vzdelaná a bystrá, pozná cudzie jazyky, ale uprednostňuje slovenčinu. Má veľmi dobré srdce, Palárik aj pomocou nej vyjadril svoje predstavy o tom, aký vzťah majú mať slovenskí inteligenti k slovenskému ľudu – majú pomáhať svojmu ľudu, z ktorého vyšli, dostať sa na vyššiu hmotnú a kultúrnu úroveň

Ľudovít Kostrovický – barón, je snúbenec grófky Hrabovskej. Má slovenský pôvod, ale hlási sa k Maďarom. Má dobré srdce a láska mu je prednejšia pred vôľou otca

Rohon – inžinier, verný priateľ Ľudovíta Kostrovického, pôvodom Slovák, ale prostredím pomaďarčený. Avšak z lásky k Miluške sa vráti k Slovákom. Je milý a prefíkaný ako Eliza

• Stručný dej: Dej sa zakladá na princípe inkognita (v rámci ktorého vystupuje niekto v podobe niekoho iného). Ľudovít Kostrovický sa má oženiť podľa vôle otca a dávnej zmluvy s grófkou Elisou Hrabovskou. Prichádza si ju obzrieť práve na obžinky spolu s jeho priateľom inžinierom Rohonom. Chce Elisu lepšie spoznať a až potom sa rozhodnúť, či je preňho dobrá. Vymyslí plán – vymení si postavenie s Rohonom. On súhlasí, a tak za grófkou do kaštieľa prichádzajú vymenení netušiac, že aj barónka Elisa zmýšľa rovnako (vymení si postavenie s jej priateľkou Milušou). Ako sa spoznávajú, všetci sú nešťastní, pretože sa grófka zaľúbila len do „obyčajného inžiniera“, gróf do „obyčajnej grófkinej služobnice“, Miluša do „grófa“ a Rohon do „grófky“. Nakoniec sa všetko po obžinkoch vyjasní a všetci sú šťastní.
• Kompozícia:

expozícia: predstavenie postávm, úvod do vzťahovej problematiky

kolízia: dvojitá zámena postáv

kríza: príchod Kostrovického s Rohonom, komické situácie
peripetia: vysvetlenie dvojitej zámeny

rozuzlenie: zmierenie jednotlivých vrstiev a náznak zmierenia sa medzi národmi

• Ján Palárik – Zmierenie alebo dobrodružstvo