Martin Kukučín – Keď báčik z Chochoľova umrie

Martin Kukučín

• vlastným menom Matej Bencúr, pochádza z Oravy (toto prostredie zobrazoval v poviedkach)
• vyštudoval medicínu v Prahe, jeho rodičia boli chudobní roľníci
• žil v Chorvátsku na ostrove Brač, tam aj zomrel, ale pochovaný je na národnom cintoríne v Martine
• časť života prežil aj v Južnej Amerike, do Európy sa vrátil po skončení 1. svetovej vojny
• jeho tvorba vychádzala z osobných skúseností, písal poviedky z dedinského prostredia
• hrdina jeho diel je obyčajný človek, zobrazený realisticky aj s chybami, často však ukazuje ich dobrú tvár (z jeho tvorby cítiť istú náklonnosť k hrdinom)
• ako prvý využil živý hovorový ľudový jazyk, používa nárečové slová
• najznámejšie diela – Keď báčik z Chochoľova umrie, Neprebudený, Rysavá Jalovica, Z teplého hniezda, Vianočné oplátky, Veľkou lyžicou (poviedky), Mladé letá (novela), Dom v stráni (román)
• patrí do obdobia kritického realizmu

Realizmus:

• rozvíjal sa v 19. storočí a bol spätý so zánikom feudalizmu a rozvoja kapitalizmu
• rozvíjali sa prírodné vedy, skutočné je len to, čo sa dá overiť zmyslami
• umenie sa opiera o reálny svet, má objektívne videnie
• hrdina je všedný, z hocakej vrstvy, nie je titan
• moc peňazí deformuje spoločnosť
• častá je typizácia postáv (Honoré de Balsac – Otec Goriot, J.B. Moliére – Lakomec)
• slovenský realizmus má dve formy:

1. opisný realizmus – kritizuje vyššiu spoločenskú vrstvu ale idealizuje sa spoločenská vrstva zemanov, konkrétne Vajanský verí, že majú silu dostať sa na vrchol obrodenia (patria sem Hviezdoslav, Vajanský, Šoltésová)
2. kritický – kritizuje všetky spoločenské vrstvy, najmä alkoholizmus a pasivitu národa, často sa zobrazuje vnútorný svet človeka (patria sem Kukučín, Tajovský, Timrava, Jesenský)

Keď báčik z Chochoľova umrie

Téma: Úpadok zemianstva, ktoré je, podľa autora, odsúdené na zánik a v spoločnosti už odohralo svoju úlohu. Východisko a nádej vidí v buržoázií, ktorá ako jediná môže zachrániť danú situáciu. Hlavné postavy: Ondrej Tráva – predstavuje rodiacu sa maloburžoáziu; gazda, ktorý sa dal na kupčenie, je pravým opakom Aduša; Ondrej nie je zaostalý, ide s dobou, nie je pasívny, je vynaliezavý, spravodlivý a trpezlivý Aduš Domanický – predstavuje slovenské hynúce a upadajúce zemianstvo, je to chudobný, pasívny, typ zbytočného človeka, majetok premrhá, nestará sa o rodinu; je sebavedomý, chválenkársky, chvastá sa majetkom, ktorý nemá; od každého si požičiava peniaze a sľubuje, že ich vráti, keď jeho bohatý báčik z Chochoľova umrie a on zdedí veľký majetok

Vedľajšie postavy:

Juráň a Katrena – dobrí gazdovia, ktorí prichýlili Ondreja Trávu, Adam a Eva – sluhovia Aduša Domanického, Báčik z Chochoľova – Adušov báčik = strýko, bohatý dekan, ktorý sľúbil Adušovi, že mu po svojej smrti zanechá všetok svoj majetok; v poviedke je iba spomínaný

Stručný dej:

Aduš a Ondrej sa stretli po jarmoku v krčme. Aduš oklamal Ondreja, že má veľký kaštieľ, nohaté gazdovstvo a jačmeň na predaj. Ondrej prejavil oň záujem a dal Adušovi preddavok. Keď však Ondrej prišiel po sľúbený jačmeň, namiesto kaštieľa našiel iba ruiny. Keď Ondrej zistil, že ho Aduš oklamal, žiadal naspäať preddavok, ktorý však Aduš už utratil. Aby si Ondrej vynahradil stratu peňazí, chcel dať vyrúbať krásne jasene na rodnom cintoríne Domanických. Aduš sa vtedy zahanbil, pretože pod jaseňmi sú pochovaní jeho rodičia a predkovia. Sľúbil Ondrejovi, že o týždeň mu peniaze vráti, čo aj dodržal. Toho roku zomrel jeho báčik z Chochoľova. Pochovali ho na rodný cintorín pod jasene. Aduš plakal na pohrebe ako dieťa – jedni hovorili, že preto, lebo po ňom nič nezdedil, iný že preto, lebo sa hanbil, že ho musí pochovať na takú pustatinu, medzi zrúcaniny.

Tiež si pozrite : Ivan Krasko -Zmráka sa…,Vesper dominicae

Neprebudený

Autor rozvíja tragický príbeh mrzáka, husiara, Ondráša Machuľu, ktorý sa stal obeťou vysnívanej lásky k peknej Zuzke Bežanovie. Samotný názov je symbolické vyjadrenie neschopnosti Ondráša vnímať okolitý svet taký, aký je. Narodil sa ako mentálne postihnuté dieťa, jeho otec ho odmietal, hrozilo, že ho fyzicky napadne a preto jeho matka aj s ním odišla k svojej sestre, ktorú nazýval Totka. Ľudia s ním nakladali ako s nedospelým, ako 20-ročný mal za kamarátov malé deti z dediny. Jedného dňa, keď pásol husi, mu Zuzka priniesla jedlo, klamala mu, že so svojim Janom je pohádaná, a to mu dalo nádej, že budú mať svadbu. Nechal si od totky ušiť oblek. V deň, keď mala Zuza svadbu s Janom a bola hostina, objavil sa tam Ondráš. Keď videl, že Zuza tansuje s Janom, oči mu zaliali slzy. Vtedy ktosi zakričal „horí!“, všetci vybehli von, zbadali Ondreja v šope a obvinili ho z podpaľačstva.

Priviazali ho k plotu aby neušiel. Prišla Zuzka, odviazala ho a povedala mu pravdu o sobáši. Až tu si uvedomila, čo spôsobila.. Poviedka končí tragicky – stará Bežanovie kričí, že husi vbehli do horiacej šopy. Ondráš ich chcel zachrániť na dôkaz jeho lásky k Zuzke, ale spadne na neho povala – zomiera v náručí s najmilšou husou.