Slovenský jazykSLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA
Ivan Krasko -Zmráka sa…,Vesper dominicae
Všetko o basniach a básnických zbierkach Ivan Krasko Zmráka sa , Vesper dominicae . Najznámejšie básne autora
Obsah článku:
Ivan Krasko
- vlastným menom Ing. Ján Botto (nie Botto – štúrovec )
- študoval v Prahe, bol chemický inžinier; počas 1. sv. vojny bojoval v taliansku
- používal 2 pseudonymy: 1. Janko Cigáň – takto sa podpisoval pod básne v časopisoch Slovenské pohľady, Dennica, 2. Ivan Krasko – je známy pod týmto menomň
- pomerne skromná tvorba – 2 zbierky (Verše, Nox et solitudo)
- jeho typickým znakom tvorby je farebnosť
- predstaviteľ slovenskej literárnej moderny, konkrétne symbolizmu:
- využíva sa symbol – znak, znamenie, patrí medzi trópy, vzniká na základe zaužívaného označenia
- básnický symbol je charakteristický:
- sugestívnosťou – veľmi presvedčivý
- náznakovosťou – symbol naznačuje
- mnohovýznamovosťou – rôzna interpretácia
- inšpirácia: francúzska literárna moderna, symbolisti Charles Baaudelaire – bodlér, Paul Verlaine – verlén, Arthur Rimbaud – rembó
- nálada: smútok, pesimizmus, melanchólia
- filozofická základňa: subjektívny idealizmus, iracionalizmus – ako v romantizme
- príčiny: pocity moderného človeka, stres, hluk, uponáhľaný život, strach z existencie, smrti, civilizačných chorôb, živelných pohrôm, odcudzenie človeka človeku aj v rodinách
- verš: hudobný, melodický, senzualizmus – zmyslové vnímanie a impresionizmus – farebné videnie sveta – kritika konzumného sveta, pokrytectva spoločnosti, odcudzenie hodnotnému svetu
- slovník: filozofia, mytológia, kresťanstvo, prírodné vedy, cudzie slová
- symbolisti pohŕdajú konvenciami meštiackej spoločnosti, neuznávajú zaužívané pravidlá – správanie aj obliekanie je bohémske, extravagantné
- autori: Ivan Krasko – Nox et solitudo, Verše, Milan Rúfus
- Ivan Krasko Zmráka sa Vesper dominicae
- Všetke povinné diela najdente v kategórii učivo a slovenský jazyk
Ivan Krasko Zmráka sa Vesper dominicae
Zmráka sa…
- Básnická zbierka Nox et solitudo = vychádza z jeho životnej skúsenosti a situácie, keď pociťoval smútok za blízkymi; túto zbierku tvorí 28 lyrických básní
- v názve sú 2 symboly: noc, samota
- symbol noci: autor ho používa veľmi často (+ ďalšie symboly – zmrákanie, studený dážď, silný vietor); autor nimi vyjadruje svoje vnútorné prežívanie, svoje zážitky, ale aj postavenie národa
- symbol samota – je viacvýznamový:
- pocit osamelosti ľudí, ktorí sa zháňajú len za peniazmi
- pocit osamelosti, ktorý vyplýva priamo z básnikovho života (študoval mimo svojej rodiny)
- smútok z nešťastnej lásky (z ukončenia vzťahu)
- Akostné prídavné mená – Všetko čo potrebujete vedieť
- Pedagogická príprava – Rekreačná činnosť
- Graeme Kentová Ezopové Bájky Čitateľský denník
Báseň Zmráka sa:
- Autor využíva prírodné motívy a obrazy na interpretáciu svojich myšlienok. Prevláda pocit smútku, depresie. Zmrákanie sa – symbolizuje plynutie života, do ktorého vstupoval s ideálmi a nádejami. Zhon života pochoval ušľachtilé očakávania alebo plány, ostalo len čakanie a viera, že sa to raz zmení. Až teraz s ľútosťou zisťuje, že čakal márne, až zostarol.
- Báseň má zovretú kompozíciu, autor ju dosiahol vyčlenením prvého a posledného verša, ktorých obsah vytvára napätie – medzi nimi je zhodnotenie autorovho života.
- Presvedčivo zachytí atmosféru v prírode a paralelu s básnikovým vnútrom, zachytí stmievanie sa, kvílivý zvuk ozývajúci sa od lesa, ťažobu nízko letiacich oblakov nielen v prírode, ale aj v duši básnika.
- Graduje dôležitosť slov: nielenže sa zmráka, ale aj sa stmieva a chýli k noci, nielen plače, ale aj kvíli.
- Využíva opakovacie figúry: epizeuxa (že starne, starne, zapadli, zapadli vo zhone žitia).
- Nachádzajú sa tu typické symboly – noc, havran. Cíti smútok a beznádej z postavenia slovenského národa.
- Schéma verša: daktyl, daktyl, daktyl, trochej
Báseň Vesper Dominicae:
- V básni Vesper Dominicae spomína na svoju matku a rodnú dedinu; vyžíva metódu kontrastu – na jednej strane pokojná dedina, na druhej strane čierne hory. Opisuje matku, ktorá čaká na svojho syna. Na jednej strane bola samota a smútok, na druhej strane právo na vlastný život. V nedeľu si pri starom stole prespevuje duchovnú pieseň z Tranoscia (evanjelický spevník zo 17. stor.). Opisuje matku ako životom ubitú, zvráskavenú. V tejto básni uplatňuje farebnosť (dedinka biela = zasnežená, čierne hory, mosadzné sponky). Opisuje aj vtedajšiu tradíciu upravovania žien („mosadzné sponky hladené hmatom pradedov ešte, matno sa lisnú v pripozdnom svetle“). Na začiatku básne môžeme vidieť impresionizmus – farebne vykreslil prostredie.
- ďalšie básne: Len tebe (sonetová forma, vyznanie žene), Jehovah, Už je pozde (motív stratenej lásky), Topole (prirovnáva vysočizné, holé a ošarpané topole k svojmu životu, uvedomuje si, že je bez radosti; keď vidí odlietať ošarpaného havrana do noci, uvedomuje si, že nový začiatok nepríde)
