Ivan Bukovčan – Kým kohút nezaspieva

Ivan Bukovčan – Kým kohút nezaspieva všetko o diele a autorovi Ivanovi Bukovčanovy . Kým kohút nezaspieva je divadelná dramatická hra . Čítaj viac : 

Ivan Bukovčan

• dramatik, scenárista, publicista
• napriek tomu, že vyštudoval právo, celý svoj nedlhý život venoval literárnej práci.
• Bol nielen novinárom, scenáristom, dramatikom a spisovateľom – ale aj športovcom. Svedčí o tom najmä jeho film „Tatranský pohár“ z päťdesiatych rokov minulého storočia, ale, žiaľ, aj jeho smrť. Bola totiž zrejme nepriamym dôsledkom úrazu pri lyžovaní z konca roku 1974.
• Ivan Bukovčan ako publicista zanechal dve knihy reportáží zo zahraničných pobytov: „Rozpačitý mier“ a „Kuba bez ohrady“.
• Patril k prvým slovenským filmovým scenáristom, ktorí povzniesli scenáristiku na profesionálnu úroveň („Čertova stena“, 1948, „Rodná zem“, 1954, „Posledná bosorka“, 1958, „Pieseň o sivom holubovi“, 1965, „Medená veža“, „Orlie pierko“, 1972 a ďalších deväť filmov).

• V ostatných rokoch (najmä do roku 1990) chýbal nielen slovenskému filmu, ale predovšetkým slovenskému divadlu. Divadlo sa mu stalo svätostánkom, do ktorého vnášal svoje životné skúsenosti a ktorému prepožičal i svoje umelecké nadšenie.
• Do stredu svojho záujmu postavil dramatik Ivan Bukovčan obyčajného človeka. Len si spomeňme na jeho „Surovô drevo“, „Pštrosí večierok“, „Kým kohút nezaspieva“, „Luigiho srdce“, „Slučku pre dvoch“, „Prvý deň karnevalu“, atď…
• V odkaze Ivana Bukovčana zostalo niekoľko nerealizovaných scenárov, ku ktorým sa, žiaľ, v dnešnej hektickej a k ozajstnému umeniu macošsky sa správajúcej dobe, asi už nikto nevráti. Až s odstupom času zistíme, aká to bola pre slovenskú kultúru škoda. Tešiť nás trochu môže aspoň fakt, že na televíznej obrazovke sa z času na čas objavujú Bukovčanove filmy a v divadle sem-tam inscenujú niektorú z jeho múdrych a nadčasových hier.
• Ivan Bukovčan – Kým kohút nezaspieva
• Všetke lpovinné literárne diela nájdete na Slovenský jazyk 

Ivan Bukovčan – Kým kohút nezaspieva

Kým kohút nezaspieva

• Literárny druh: dráma
• Literárny žáner: divadelná hra
• Literárne obdobie: Slovenská dráma po roku 1945
• Kompozícia: hra sa delí na dve dejstvá: 1. dejstvo má osem výstupov a 2. dejstvo päť výstupov
• Téma: problematika stroskotávania ideálov.
• Idea: „Proti násiliu má človek iba jednu šancu . . . ostať človekom . . . nestať sa handrou. Zachovať si dôstojnosť . . . A svoju ľudskú tvár.“
• Miesto a čas deja: v pivnici, v malom mestečku istej novembrovej noci roku 1944. – celá divadelná hra je založená na existencializme, skúma ľudské bytie, túžbu po ľudskom bytí a správanie sa človeka v hraničnej životnej situácií

Hl. postavy:

• Ondrej- študent
• Terežčák- bývalý horár
• Babjaková- babica
• Šusták- zverolekár
• Uhrík- holič
• Tulák
• Tomko- učiteľ
• Pani Lekárniková
• Marika Mondoková- prostitútka 
• Fischl- obchodník

Dej:

V tejto hre sa autor vracia do obdobia po potlačení Slovenského národného povstania. Celá hra sa odohráva v pivnici, v malom mestečku istej novembrovej noci roku 1944.

Pred domom obchodníka s drevom, Fischla, niekto zabije nemeckého vojaka, ktorý je osobnou strážou Fischlovho hosťa- nemeckého dôstojníka, majora von Lucasa. Ten ako pomstu za jeho smrť použije starý zvyk: jeden k desiatim a dá zaistiť prvých desiatich ľudí, ktorí budú na ulici po siedmej hodine. Zozbieraní rukojemníci spočiatku nevedia, prečo ich zaistili a utešujú sa tým, že je to len kvôli tej siedmej hodine, aj keď Terezčáka zaistili tesne pred siedmou. Keď privedú ako desiatu prostitútku Mariku, povie im o vražde. Vtedy začnú tušiť, o čo ide.

Autor takto postavil hrdinov do ohrozenia, pozorujúc, ako sa zachovajú. Medzitým do pivnice príde Fischl, ktorý ich oboznámi so situáciou. Ak sa do rána nájde vinník, budú prepustení, ak nie, všetkých obesia. Sľubuje, že im pomôže a bude prosiť majora o miernejšie riešenie tohto prípadu. Po druhej Fischlovej návšteve sa dozvedia, že vojak, ktorý bol zabitý, bol načisto opitý, čím sa úplne zmenila ich situácia. Keďže opitý vojak je nedisciplinovaný vojak, major začal pochybovať, či je správne, aby zotrval na svojom pôvodnom rozhodnutí, keďže vojak týmto ohrozil bezpečnosť svojho veliteľa. Preto sa rozhodol potrestať iba jedného z nich. Rozhodnutie necháva na nich samých.

Neskôr im Fischl donesie kľúč od pivnice pre toho jedného, ktorý má po vypršaní lehoty vyjsť von a utekať. Bude zastrelený na úteku. Žiadne vypočúvanie, verejná poprava. Krajne napätá situácia, ktorá vznikla umožňuje porovnávanie ľudí a ich morálnych kvalít. Postavy musia voliť medzi smrťou a životom, vykúpeným jednou obeťou spomedzi nich. Takýto krízový stav dokonale preverí charaktery. Pod hrozbou smrti ich pud sebazáchovy núti konať inštinktívne.

Autor z nich postupne strháva masky a odhaľuje morálne trosky. Nie všetci, čo v normálnom živote stoja sociálne či inak nad ostatnými, sa v tejto situácii ukážu v dobrom svetle. Zverolekár Šustek a Pani lekárniková sa cynicky stavajú k osudu ostatných, len aby vyviazli so zdravou kožou. Zato Tulák, učiteľ Tomko, študent Ondrej, ba ja prostitútka Marika nájdu v sebe dosť síl, aby si zachovali ľudskú česť. Nikomu sa nechce umierať, ale slabšie charaktery podľahnú hystérii a strácajú svoju ľudskú tvár. Najvyšinutejší je holič Uhrík, ktorý napokon v afekte zavraždí Tuláka. Nervy ničiace pohľady a slová ostatných, hrôza a výčitky z tohto činu ho v závere vedú k sebaobetovaniu. Aj keď ho Tomko volá späť, Uhrík s kľúčom odchádza.