Slovenský jazyk

Ladislav Mňačko – Ako chutí moc

ladislav-mnacko-ako-chuti-moc všetko o diele . 

Ladislav Mňačko

spisovateľ, prozaik, autor literatúry faktu, novinár-publicista, dramatik

Detstvo a mladosť prežil Ladislav Mňačko vo Vrútkach a v Martine. V roku 1939 sa vyučil za predavača v lekárni. Počas vojny bol uväznený v koncentračnom tábore.
Patrí medzi najvýraznejšie osobnosti povojnovej žurnalistiky a literatúry.

Jeho silnou stránkou bola horúca aktuálnosť zvolenej témy, najmä z hľadiska jej sociálnych a morálnych aspektov. Prinášal neprikrášlené životné fakty, nepodplatný pohľad na utajované súvislosti. Otvoril etapu úporného pokusu o pravdu.

Životný postoj a bažiaca povaha reportéra po nových poznatkoch mu umožňovali prenikať pod povrch javov a obnažovať skryté väzby negatívnych javov v spoločnosti. Písal najmä cestopisné a politické reportáže a črty z domova a zo zahraničia, tiež eseje.

Ladislav Mňačko

V roku 1939 sa neúspešne pokúsil o útek do Sovietskeho zväzu. O rok neskôr ho za prekročenie nemecko-holandských hraníc väznili v koncentračnom tábore.

 

Nezabudnite dať Palec hore na našej 👉 fb stránke TOPDEN 👍

 

V roku 1944 sa mu podarilo utiecť a vrátil sa domov. Stal sa partizánom na Valašsku.

V roku 1967 bol za svoj nekompromisný politický postoj (proti podporovaniu arabskej politiky voči Izraelu) zbavený československého štátneho občianstva a musel ostať v zahraničí.

Vrátil sa v roku 1968, ale na protest proti okupácii ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy opäť odišiel do emigrácie. Žil v Izraeli, Taliansku a Eisenstadte v Rakúsku.

Na Slovensko sa vrátil po novembri roku 1989 už ako rakúsky občan. Žil striedavo v Prahe a Stupave, kde začal písať svoje pamäti. Tie však nedopísal. Viaceré jeho knihy vyšli v zahraničí.

ladislav-mnacko-ako-chuti-moc

Všetky diela nájdete na Slovensky jazyk

Ladislav Mňačko – Ako chutí moc

Ako chutí moc

Žáner: román, politický pamflet
Téma: prenikavá analýza života bývalého revolucionára, partizána neskôr popredného straníckeho a štátneho činiteľa
Idea: zhubný vplyv nekontrolovateľnej moci na morálku jednotlivca, dôsledkom je samota, odcudzenie
Rozprávač: Frank – ich forma(odkrýva nám svet vysokej straníckej byrokracie: amorálnosť, intrigy, pretvárka, vypočítavosť, súperenie o pozície, pohŕdanie inteligenciou…)

Postavy:

Frank – prominentný fotoreportér, jeho záľubou bola súkromná zbierka fotografií, ktoré odrážajú druhú tvár významných ľudí
mŕtvy, šéf kabinetu – 1. muž v krajine, zomrel ako 52 ročný, Frankov dobrý priateľ už zo školských lavíc, postupne urobil veľkú kariéru, zmenil sa i výzorom (stučnel) i charakterovo, postupne sa odcudzili


Margita – 1. žena mŕtveho, pokojná, vždy zhovievavá, rozviedol sa s ňou, lebo nebola reprezentatívnym typom, bývalé dievča Franka
Martin – syn Margity, otec ho vydedil kvôli afére na moskovskej univerzite
vdova – 2. žena mŕtveho, bývalá sekretárka, štíhla, vysoká, pekná, nežili spolu dobre, každý z nich mal známosti


Galovič – politický sok a súper mŕtveho, bol na čele bezpečnostného aparátu

Obsah:

Rozprávačom príbehu je Frank, fotoreportér, ktorý rozpráva príbeh svojho bývalého priateľa, z ktorého sa postupne stal 1. muž v krajine. Dej sa začína pohrebom tohto významného štátnika. Rozlúčka je naplánovaná presne do detailov na 3 dni. Frank má z toho urobiť fotoreportáž. Sleduje ľudí, ktorí sa tvária iba navonok, že im je mŕtveho ľúto, no v skutočnosti je celý pohreb veľká komédia. Frank pôsobil ako fotograf už 20 rokov.

„Frank bol svedkom ich malicherných sporov, ich smiešnych sporov a bojov o korytá, ich výbuchov zlosti, intríg, klebiet, ich lakomstva, ich pred svetom starostlivo skrývaných nerestí, ich druhej tváre.“ Mŕtvy bol väčšine z nich ľahostajný.

Nepoznali ho, nevedeli o ňom, kto je, aký je. Frank už bol pri viacerých štátnych pohreboch, aj pri takých, kde ľuďom tiekli slzy. Tu sú oči suché. Ten mŕtvy, ten podľa tlače a rozhlasu veľký a nenahraditeľný mŕtvy, je nekonečne sám. Nemá nikoho.

Tí, ktorých si kedysi vybral za spolupracovníkov, sa teraz boja o svoje miesta.
Frank v priebehu pohrebu spomína na bývalého priateľa: boli priatelia od školských lavíc a jeho priateľ sa snažil byť vždy vodcom, bol rebelom, neskôr buričom a revolucionárom. Kedysi Frankovi prebral dievča Margitu a kvôli tomu sa i pobili, ale ostali priateľmi. Jeho priateľ si ju vzal za ženu, ale neskôr sa rozviedli, lebo mu nebola dosť dobrá. Mali spolu syna Martin a Mŕtvy si to zariadil tak, aby mohol bývať s ním. Potom sa znova oženil so svojou sekretárkou, atraktívnou ženou.

Frank si ho pamätá ako odvážneho, uvážlivého, pokojného muža, boli spolu v Povstaní. Bol však až zbytočne krutý. Veľmi mu zazlieval, keď na mieste zastrelil chlapca, sopliaka, ktorý zaspal na stráži. Frank si ďalej spomína, že v posledných rokoch jeho priateľ už nedôveroval nikomu. Chcel mať všetku moc vo svojich rukách.

Počas svojho pôsobenia urobil i veľa nesprávnych rozhodnutí, ale vinu vždy zvalil na iných. Osvedčil sa. Poslali ho vyčistiť problematický kraj. Žiadali od neho: „buď rozhodný, pevný, tvrdý a nepodplatiteľný, nebráň sa tvrdých činov a pamätaj, keď sa rúbe les, lietajú triesky. Za triesky ťa nikto nebude volať na zodpovednosť.“ Tak rúbal. Triesky lietali. Vyrúbal kraj, povolali ho vyššie, až získal najvyšší post.ladislav-mnacko-ako-chuti-moc

Okrem rozprávania sú v diele početné úvahové časti. Autor využíva retrospektívu. Medzi ľuďmi sa šírili správy, že štátnik zomrel na urémiu (krv v moči) – nebezpečná a nepríjemná choroba, ale ako oficiálna príčina smrti bola vyhlásená leukémia. Na tom mal zásluhu Galovič, ktorý ovplyvnil troch lekárov, aby vystavili falošný úmrtný list.Frank v priebehu pohrebu navštívi Margitu i jej syna.

V bare Manhattan, v ktorom stretol profesora Fondu, spomínajú na bývalého priateľa. „Keď sa s ním bližšie zoznámiš, vnikneš do dobrodružstva, ktoré sa volá svetové dejiny. Pochopíš z nich všetko. Aj dnešok? Aj dnešok. Práve dnešok. Je neuveriteľné, ako sa za podobných historických situácií opakujú tie isté chyby. Človek je ešte vždy v svojej podstate lovcom mamutov. Mamutov už dávno niet, ale človek ešte vždy chcel uloviť čo najväčší kus mäsa. A všetka civilizácia aj všetka kultúra sú len na to, aby túto prapodstatu maskovali.“

 

Nezabudnite dať Palec hore na našej 👉 fb stránke TOPDEN 👍

 

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button