Ochrana proti korózii
Obsah článku:
Ochrana proti korózii
- Korózia je narušovanie kovov a zliatin vplyvom prostredia. Predmety z kovov a zliatin pritom strácajú lesk, vonkajší vzhľad, dokonca niekedy poruší ich tvar a súdržnosť. Ochrana proti korózii sa netýka len konečných (finálnych) výrobkov, ale aj súčastí a dielov, polotovarov, ktoré môžu korodovať už počas výroby, skladovania, prepravy a pod.
- Ochranu proti korózii možno rozdeliť na dočasnú ochranu a konečnú ochranu.
Dočasnú ochranu nazývame aj konzerváciou. Jej úlohou je počas určitej doby zabrániť alebo obmedziť všetky vplyvy, ktoré spôsobujú koróziu. Na dočasnú ochranu proti korózii (konzerváciu) sa používajú konzervačné látky, oleje, vazelíny, pasty, vosky, spreje a pod. Konzervačný prostriedok sa musí dať ľahko odstrániť (obyčajne ohriatím na určitú teplotu).
Podľa účinku konzervačné látky delíme na:
- utesňovacie vosky – vytvárajú na povrchu kovu ochrannú vrstvu,
- inhibítory korózie – absorpciou vytvárajú na ploche povrchu kovu tenký film,
- destimulátory korózie – viažu zložky atmosféry spôsobujúce koróziu.
Konečná ochrana proti korózii predstavuje vytvorenie ochrannej vrstvy na povrchu, prípadne vo vnútri súčasti, výrobku alebo zariadenia tak, že ho chráni proti prostrediu, ktoré môže spôsobiť koróziu, dostatočne dlhý čas. Konečná ochrana proti korózii (antikorózna ochrana) sa uskutočňuje organickými povlakmi, povrchovým zušľachťovaním, chemickým spôsobom, galvanickým pokovovaním a mechanickým pokovovaním.
Organické povlaky – patria sem rôzne náterové látky (emaily) s vysokou antikoróznou účinnosťou, ktoré sa nanášajú na kov štetcom, valčekom alebo striekacou pištoľou.
Povrchové zušľachťovanie – spočíva v vytváraní povlakov prášku zo syntetickej živice striekaním na kov zahriaty na 80 ºC a následným vytvrdení pri 200 ºC.
Chemické pokovovanie – je vytváranie kovovej vrstvy z ušľachtilého kovu na menej ušľachtilý kov bez pôsobenia jednosmerného elektrického prúdu. V podstate sa jedná o ponorenie kovovej súčiastky do vhodného pokovovacieho kúpeľa.
Galvanické pokovovanie – jedná sa o nanášanie kovových povlakov z ušľachtilých kovov na menej ušľachtilé kovy v špeciálnych elektrolytických kúpeľoch pomocou jednosmerného elektrického prúdu (pochrómovanie, poniklovanie, pomedenie, pocínovanie, postriebrenie, pozlátenie a pod.).
Mechanické pokovovanie – jedná sa o vytváranie povlakov rôznej hrúbky aj na také kovy a zliatiny, na ktoré nemožno nanášať ušľachtilé kovy elektrolyticky.
Medzi mechanické pokovovanie patrí:
- Ponáranie do roztoku – týmto spôsobom možno spracúvať len kovy, ktoré s rozpusteným kovom netvoria zliatiny s nižším bodom tavenia, aby nehrozilo nebezpečenstvo, že sa predmet odtaví alebo zdeformuje.
- metóda striekania kovov – na striekanie sú vhodné všetky materiály, ktoré majú teplotu tavenia nižšiu ako 1600 °C. Na striekanie sa používajú špeciálne pištole a zariadenia.
- plátovanie kovov – na základný kov sa zlievaním, valcovaním, spájaním alebo naváraním naplátuje vrstva ušľachtilejšieho kovu.
- pokovovanie difúziou – základnou podmienkou je dobrá difúzia kovového prášku alebo pary do menej ušľachtilého kovu.
