Elektrovodivý hliník

Elektrovodivý hliník

• Hliník Al je po medi druhým najdôležitejším elektrovodivým materiálom.
• Vyrába sa z oxidu hlinitého AL2O3, ktorý sa získava z bauxitu.
• Na elektrotechnické účely sa používa elektrovodivý hliník s čistotu najmenej 99,5 %. Elektrolyticky možno získať hliník s čistotou 99,99 % a zónovou tavbou s čistotou až 99,9999 %.
• V porovnaní s meďou je hliník dostupnejší, ľahší a odolnejší voči korózii.
• Na vzduchu a najmä pri zvýšenej teplote oxiduje, a na povrchu vytvára veľmi tenkú (asi 20 nm), trvanlivú vrstvu oxidu hlinitého (Al2O3) s veľkou tepelnou odolnosťou (až do 500 °C). Táto tvrdá a proti opotrebeniu odolná vrstva nahrádza izoláciu hliníkového vodiča (eloxované vodiče).
• Nevýhodou hliníka je menšia konduktivita, horšie mechanické vlastnosti a to, že v styku s inými kovmi podlieha elektrolytickej korózii – rozpadá sa. Ďalšou nevýhodou hliníka je nízka hladina tečenia – pôsobením tlaku sa ľahko deformuje.

Hliník

• sa dá dobre tvárniť za tepla i studena – kovaním, lisovaním, valcovaním alebo ťahaním.
• možno spájkovať alebo zvárať iba v ochrannej atmosfére, nakoľko pri zahriatí sa na jeho povrchu vytvára vrstva nevodivého oxidu hlinitého.
• sa používa najmä na výrobu lán vonkajších vedení (laná s oceľovou dušou – AlFe laná), vodičov, jadier silových káblov, vinutí transformátorov a veľkých točivých strojov.
• Hliníkové fólie sa používajú na výrobu kondenzátorov. V tenkých vrstvách (naparovaním) sa používa v tenkovrstvových štruktú­rach.
• nosnice sliepky
• Je aj významným konštrukčným materiálom a zložkou mnohých zliatin.