Zrúcaniny hradov na Slovensku – 11 zrúcanín hradov

Zrúcaniny hradov na Slovensku – 11 zrúcanín hradov ktoré by ste mali vidieť . Slovenské zrúcaniny hradov ktoré majú svoj príbeh a dôležitosť. v dejinách .

Zrúcaniny hradov na Slovensku

 

Šášovský hrad

 

 

Hrad je postavený na mieste, kde sa križuje cesta Pohroním s cestou z Banskej Štiavnice do Kremnice a Turca, s úlohou strážiť hronskú obchodne cesty a vyberať mýto. Kráľovský hrad sa spomína v roku 1253 ako majetok bratov de Vancha, z nich Štefan bol ostrihomským arcibiskupom. Spolu s hradom Revište, situovaným 15 kilometrov južnejšie na druhom brehu Hrona, chránil priechod a cestu do banskej oblasti, predovšetkým do Banskej Štiavnice a asi aj preto ho získal v roku 1320 štiavnický komorský gróf. Hrad sa stal strediskom panstva Šášov. Pôvodný názov hradu bol Šúšol, prvý krát sa spomína ako castrum de Susol.

 

V čase gotiky a renesancie často menil majiteľov. Kráľ Žigmund ho daroval v roku 1424 kráľovnej Barbore, 1447 ho mal v rukách Ján Jiskra. Kráľovná Beatrix, manželka kráľa Mateja Korvína, ho v roku 1490 darovala Dóciovcom, ktorí ho vlastnili do vymretia rodu v roku 1647. V roku 1650 získal hradné panstvo kúpou Gašpar Lipai. Za tököliovského povstania v roku 1677 sa povstalci zmocnili hradu a vyplienili ho. Odvtedy bol v správe eráru. Generál Sigbert Heister bol v roku 1704 menovaný najvyšším veliteľom cisárskeho vojska na území dnešného Slovenska. Bojoval proti kuruckým povstalcom a 26. decembra 1704 sa mu podarilo dosiahnuť víťazstvo nad kurucmi v bitke pri Trnave. V roku 1708 dobil aj Šášov, nechal ho podpáliť a odvtedy sa hrad rozpadal a chátral.

 

 

Hričovský hrad

 

Najstarší údaj o Hričove je z roku 1208, keď sa spomína ako prediálny majetok nitrianskeho biskupstva. Nasledujúci známy dokument svedčí o tom, že kráľ Belo IV. daroval v roku 1254 Hričovský hrad a k nemu patriace majetky magistrovi Tolušovi (Bartolomej), synovi Farkaša. Keď magister Toluš zomrel, hrad spomínaný ako „castrum Hrichou“ i s príslušenstvom dostal roku 1265 Mikuláš, vnuk prepošta zo župy Fejér, pochádzajúci z rodiny Beychovcov. V tom čase k hradu patrili osady Dolný a Horný Hričov, Peklina a Ovčiarsko.

 

Hrad sa v rokoch 1270 až 1280 usilovali získať aj Balašovci, no v roku 1272 sa to Dominikovi, otcovi župan Donča, ešte nepodarilo. Župan Byter, člen tohto rodu, sa v roku 1278 stal za 75 mariek striebra vlastníkom hnuteľností – zbraní, zariadenia a naturálií, ako aj služobníctva. O štyri roky, keď uväznil hradnú paniu, sa mu podarilo kúpiť hrad aj so štyrmi k nemu patriacimi obcami za miernu cenu, 100 mariek striebra. Najväčšie mestá Slovenska

 

Od Balašovcov Hričov, ale aj Starý hrad, Lietavu a Budatín, násilne dobyl a obsadil ich úhlavný nepriateľ Matúš Čák. Vtedy bol hrad prvý raz dobývaný a aj dobytý. Matúš Čák vydal v roku 1320 škultétsku listinu pre Dlhé Pole, v ktorej je uvedené, že obec patrí k Hričovskému hradu. Balašovci hrad získali naspäť až po Matúšovej smrti v roku 1321.

 

Liptovský hrad

 

 

Hrad je prvýkrát písomne doložený roku 1262, dal ho postaviť kráľ Belo IV. na mieste zaniknutého hradiska z 1. storočia pred Kr. Plnil obrannú funkciu. Bol viackrát zničený a následne rozširovaný (13. a 14. storočie), od roku 1340 bol sídlom Liptovskej župy. V rokoch 1431 – 1434 bol obsadený husitskými vojskami, v roku 1454 prešiel do vlastníctva Pongráca, ktorý zrenovoval obytnú časť a hrad posilnil predsunutou parkánovou hradbou. Po potlačení protikráľovského sprisahania v roku 1471 hrad dobyl kráľ Matej Korvín a nechal ho úplne zničiť. Dochovala sa z neho len časť múra pod previsom zatrávnenej zeminy.

 

 

Pôvodný hrad tvorila obytná veža, cisterna, malé nádvorie a dve brány. Hradnému panstvu pôvodne patrili rozsiahle územia (napríklad obec Liptovský Trnovec), ktoré sa značne zmenšili po vybudovaní hradov Likava a Liptovský Hrádok.

 

V 80. rokoch 20. storočia bol areál hradu predmetom výskumu stredovekej archeológie, pričom boli zrekonštruované a zakonzervované jeho základy, objasnil sa jeho postupný vývin až do zániku. Boli odkryté zvyšky dvoch cisterien, paláca, veží, objavené bolo tiež množstvo striel a kováčskeho materiálu z objavenej šmykne pod hradnou stenou na západnom okraji areálu.

 

Hrad Vršatec

 

 

Zrúcanina hradu Vršatec, Vršatecký alebo aj Vršatský hrad sa nachádza na brale Vršatec, nad obcou Vršatecké Podhradie na kraji Bielych Karpát. Tento hrad bol postavený približne v roku 1244 ako reakcia na vpád Mongolských kmeňov na územie. Nachádza sa v nadmorskej výške 805 metrov. Kopec, na ktorom je dnes už len ruina hradu bol osídlený už v dobe bronzovej.

 

Hrad bol postavený pôvodne ako strážna veža, ktorá mala za úlohu chrániť severné hranice a hlavne dôležitý priesmyk na Moravu. Neskôr z toho postavili kamenný hrad, ktorý sa skladal z dvoch výškových úrovní – dolného a horného hradu. Horný hrad reprezentovala strážna veža, ktorá mala rozhľad na šíre okolie. Od 15. storočia hrad vlastnila rodina Vršatských, ktorá hrad prestavala aj na účely stáleho bývania. V roku 1707 počas rákocziho povstania bol pre Vršatec ťažký rok. Obsadili ho povstalecké vojská, ktoré ho rok na to museli odovzdať cisárskym. Pri nešťastnom výbuchu bola poškodená značná časť budov. Na cisárov rozkaz museli vojaci vyhodiť do vzduchu zvyšok hradu, aby nepadol do nesprávnych rúk. Od tohto momentu hrad chátral a chátral, až z neho neostalo takmer nič.

 

Hrad Revište

 

 

Hrad pochádza pravdepodobne z druhej polovice 13. storočia, kedy ho postavili spolu so Šášovským hradom, vzdialeným 18 km na opačnej strane Hrona. Ich význam spočíval v ochrane obchodných ciest smerujúcich k stredoslovenským banským mestám (najmä do Banskej Štiavnice a Kremnice). Iné historické názvy 1331 Reuisce, 1340 Ryuche, 1388 Revistye, Reuisthye.Spustol v 19. storočí.Zrúcaniny hradov na Slovensku .

 

Písomne sa spomína v roku 1265 a neskôr v roku 1331. Práve 14. storočie je považované za ťažisko jeho vzniku. Je uvádzaný ako hrad kráľovský. Najprv prechádzal rukami viacerých majiteľov až sa dostal k Dóczyovcom, ktorí ho ovládli na dlhšie. V štyridsiatich rokoch 15. storočia hrad na niekoľko rokov obsadila posádka Bratríkov vedených Jánom Jiskrom z Brandýsa. Matej Korvín dobil posledný bratrícky tábor v roku 1467 pri Veľkých Kostoľanoch a získal aj Revište. Korvín chcel získať späť najmä hrad Šášov od Jána Kolára, ktorý ho mal zálohovaný. Korvínovi ho Kolár ponúkal za 6 tisíc zlatých, ten mu dal len tisíc a za ďalších 5 tisíc mu dal do zálohy hrad Revište, ktorý získal od Jiskru.Zrúcaniny hradov na Slovensku .

 

Zrúcaniny hradov na Slovensku-

Hrad Revište

 

O rok neskôr sa novým vlastníkom hradu stal ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz, ktorý však v 1472 zomrel. Panstvo sa vrátilo do vlastníctva kráľa Korvína, ktorý ho poslednýkrát daroval v r. 1479 jágerskému biskupovi Urbanovi z Veľkej Lúče (Orbán Dóczy, arcibiskup v Jáger maď. Eger), ktorého príbuzní a potomkovia s priezviskom Dóczy (Dóczi, slov. Dóciovci) hrad potom vlastnili takmer dve storočia.

Celé meno Dóczy de Nagy Lucse (dnes Lúč na Ostrove) začali používať až v 16. storočí. Po smrti Urbana, v r. 1492, sa revištské panstvo dostalo do vlastníctva jeho bratov a po roku 1500 patrilo ich synom Ladislavovi a Františkovi. Dóczyovci, ako majitelia troch panstiev v okolí banských miest, sa stali nebezpečnými feudálmi pre celú banskú oblasť. Často nerešpektovali ani výzvy a nariadenia panovníka. Posledný hradný pán na Revišti z rodu Dóczyovcov, Žigmund, bol sťatý Turkami po dobytí Žarnovice, dňa 4. augusta 1647.[4] Po tomto roku sa opäť spolu s okolitými dedinami dostal do kráľovského majetku.

 

Hrad bol ťažko poškodený počas povstania Imricha Thökölyho (okolo roku 1679) no vzápätí bol opravený. Posledné využitie hradu bolo na konci 18. storočia, kedy sa tu nachádzali ubytovne vojakov. Po ich odchode hrad pustol a už v 19. storočí bol iba ruinou. Na hrade už niekoľko rokov prebieha rekonštrukcia, ktorej cieľom je ruiny doplniť a zakonzervovať.

 

Hrad Gýmeš

 

 

Hrad dal postaviť pravdepodobne v r. 1253 – 1270 na mieste starého hradiska Ivankov syn Ondrej, účastník bitky pri Slanej.

 

Najstaršie jadro hradu vymedzoval hradobný múr ranogotického opevnenia, ktoré uzatváralo trojuholníkové nádvorie. Na južnej strane, na vyvýšenine bola hranolová veža s obytnou a obrannou funkciou. Koncom 13. storočia pristavali ďalšiu vežu. Medzi veže postavili potom paláce v spoločnom opevnení.Zrúcaniny hradov na Slovensku .

 

V tejto podobe poznal hrad Matúš Čák Trenčiansky a takto stál až do 15. storočia. Vtedy, za panstva Forgáchovcov, sa začína rozsiahla výstavba, budujú sa nové paláce a rozsiahle opevnenie. Práce na obranných zariadeniach pokračovali aj v 16. storočí, keď pri vstupe do hradu postavili veľkú vežu lichobežníkového pôdorysu a valcovitú vežu.

 

Zvýšené roboty, poplatky a dane vyústili v roku 1610 do roľníckej vzbury poddaných, ktorú panstvo kruto potlačilo. Pri obnove hradu, zničeného Turkami po páde Nových Zámkov na jeseň 1663, postavili na južnej, najviac ohrozenej strane nové opevnenie s delovými baštami.

 

Gýmeš bol jedným z mála hradov, kde prebiehali stavebné práce ešte v 18. storočí. Do tohto obdobia sa datuje premena gotického paláca na rodovú kryptu Forgáčovcov s kaplnkou. Až v polovici 19. storočia panstvo hrad definitívne opustilo a začal sa rozpadávať.

 

Hrad Blatnica

 

 

Blatnický je hrad na strmom kopci za obcou rovnakého mena vznikol v druhej polovici 13. storočia a prvú správu o ňom máme z roku 1300, keď bol jeho majiteľom Peter z Brezovice. Neskôr sa stal kráľovským majetkom. Hrad postavili na ochranu cesty zvanej magna via, vedúcej z Nitry na sever. Keď sa začala používať západnejšie situovaná pohodlnejšia komunikácia z Nitry cez Mošovce do Martina a ďalej na sever, stará cesta pod menom antiqua via stratila svoj pôvodný význam a dôležitosť hradu upadla. Preto panovníci nemali oň väčší záujem. Dávali ho často do zálohu, a tak hrad prechádzal v 15. a v prvej polovici 16. storočia rukami rôznych držiteľov (Pongrác zo Sv. Mikuláša, Peter Komorovský, rodiny Necpalskovcov a i.), ktorí ho často skôr iba spravovali a využívali, než udržiavali.

 

Hrad rozšírili až Révaiovci, ktorí ho dostali do vlastníctva roku 1540. V druhej polovici 16. a na začiatku 17. storočia vybudovali veľké predhradie s novými budovami.

 

Na konci 17. storočia sa hradu zmocnili povstalci Imricha Tököliho a na začiatku 18. storočia aj kuruci Františka II. Rákociho. Po utíchnutí povstaní význam Blatnického hradu upadol. V roku 1744 ho dali ešte opraviť, v roku 1790 však už nebol obývaný a odvtedy pomaly pustol.

 

Zrúcaniny hradov na Slovensku

Tiež si pozrite : Najväčší hrad na svete 10 najväčšie hrady na svete.

 

Hrad Lietava

 

 

Skalnatý hrebeň na východnom výbežku Súľovskej vrchoviny si v poslednej štvrtine 13. storočia za stavebnú parcelu vybral pravdepodobne niekto z rodu Balašovcov. Na najvyššej časti skaliska postavili štvorpodlažnú vežu štvorcového pôdorysu. Severovýchodne od veže sa tiahla hradba. Pôvodnú dispozíciu doplňoval menší palác. Začiatkom 14.stor. zabral hrad Matúš Čák, ale po jeho smrti roku 1321, dobyli hrad vojská kráľa Karola Róberta a hrad vrátili Balašovcom. Koncom 14. storočia patril kráľovi Žigmundovi, 1475-1494 Pavlovi Kinižimu, ktorý vykonal na hrade viaceré stavebné úpravy. Opravil opevnenie prvého predhradia a veľkú obytnú vežu, ako aj vstupnú vežovú bránu. Zrúcaniny hradov na Slovensku .

 

Začiatkom 16. storočia hrad získal Mikuláš Kostka, ktorého dcéru Barboru si vzal za manželku František Turzo. Nový majiteľ opevnil ďalšie, druhé predhradie a opravil existujúce budovy; z nich viaceré ukončil oblúčikovou atikou podľa nového výtvarného smeru – renesancie. Z roku 1530 pochádza správa, že na hrade sa zdržiavala početná posádka – 285 žoldnierov, ktorí si sami vyrábali aj pušný prach. V roku 1604 sa počet vojakov zmenšil na 12. Po smrti Imricha Thurzu (1621) sa tunajšie panstvo rozdelilo medzi dedičov, ktorí nejaký čas hrad spoločne udržiavali. V roku 1641 v dôsledku majetkových sporov stratili o areál záujem; hrad v prvej polovici 17. storočia patril komposesorátu. Opis hradu z 1698 uvádza, že nie je obývaný a nachádza sa tu len archív; 1760-1770 archív previezli na Oravský hrad. Lietavský hrad sa už potom nevyužíval a neudržiaval, a tak postupne chátral. V rokoch 1870-73 tunajšie majetky kúpil barón Popper.

 

Hrad Strečno

 

 

Prvá písomná zmienka o kamennom hrade pochádza z roku 1316, kedy sa spomína Strečnianske panstvo. Je zrejmé, že panstvo musí mať nejaké hlavné sídlo v podobe hradu. Vtedy však z neho stála pravdepodobne len veža. Založenie hradu sa pripisuje rodine Balašovcov. Hrad vznikol na staršom základe, pravdepodobne slovanského hradiska.

 

Do obdobia 1. polovice 14. storočia je datovaný vznik jadra hradu polygonálneho pôdorysu o ploche cca 400 m², tzv. malého hradu pozostávajúceho z hranolovitej strážnej veže, cisterny vyhĺbenej v skalnom masíve a menšej obytnej budovy umiestnenej v severovýchodnom rohu opevnenia. Hrad už od začiatku svojej existencie slúžil ako ochranca mýtnej stanice, ktorá sa nachádzala pri brode cez rieku Váh pod hradom. Hrad sa spomína v čase vlastníctva Matúšom Čákom ako stredisko väčšieho feudálneho panstva Strečna. Zrúcaniny hradov na Slovensku .

 

 

Na konci prvej polovice 14. storočia došlo k dobudovaniu predhradia. Následne, začiatkom 15. storočia získala hrad kráľovná Barbora Celjská, ktorá vybudovala severný palác a hradnú kaplnku. Vstup sa presunul do Branskej veže vybavenej predbránim. Došlo taktiež k výstavbe druhej hranolovitej veže, zakončujúcej severné predhradie. Premena hradu na celistvý opevnený objekt zakončila výstavba hradieb spolu s 3 baštami podkovovitého tvaru a baštou tvaru poloblúku chrániaceho hlavnú bránu.

Súčasťou areálu bola aj studňa hlboká 88 m nachádzajúca sa na hlavnom nádvorí. Po období stavebného rozvoja hradu, nastal začiatkom 16. storočia, úpadok hradu spôsobený zmenou majiteľov. V rokoch 1444 až 1469 bol majetkom Pongrácovcov z Liptovského Mikuláša, ktorí vlastnili aj neďaleký Starý hrad. Potom rýchlo menil majiteľov. Z nich treba spomenúť najmä Pavla Kinižiho, Jána Zápoľského, Mikuláša a Petra Kostkovcov. Tento stav zvrátil až prechod do majetku Mikuláša a Františka Dersffy v 2. polovici 16.storočia, kedy došlo k sérii renesančných prestavieb.

 

Považský hrad

 

 

resné doklady na čas vzniku tunajšieho kráľovského hradu sa nezachovali. Podľa neoverených správ hrad bol postavený už v roku 1128 na ochranu dôležitej považskej cesty. Prvá zmienka je však až z roku 1316, kde sa spomína ako Bystrický hrad.

V roku 1458 ho kráľ Matej daroval Podmanickovcom (známi sú najmä Ján a Rafael). Noví majitelia opravili všetky objekty a hrad rozšírili. Veľký požiar v roku 1543 ťažko poškodil jednotlivé stavby. Pri oprave zmenili niektoré architektonické prvky a hrad rozšíri o predhradie. Podmanickovcom patril hrad do vymretia v roku 1558.

 

 

Ďalší majitelia, Balassovci, adaptovali starý palác a vykonali ďalšie opravy ostatných budov. Napriek opravám v roku 1631 opustili nepohodlný hrad a presťahovali sa do nového, renesančného kaštieľa v podhradí. V roku 1684 obliehalo hrad vojsko cisára Leopolda I., keď ho krátko predtým obsadili tököliovské vojská. Z obavy, aby sa nestal sídlom povstalcov, ho cisár nechal v roku 1698 zničiť. Tunajšie panstvo v roku 1895 kúpil barón Popper.

Hrad Sklabiňa

 

 

rad vznikol v prvej polovici 13. storočia na mieste staršieho hradiska. V priebehu 13. storočia sa stal strediskom hradného panstva. Od roku 1328 bol sídlom stolice. V roku 1436 hrad vyhorel, po čom ho postupne nákladne upravili. V súčasnej dobe sa hrad opravuje znovu.

 

Hrad dostal v roku 1527 nového majiteľa, Františka Révaia, ktorý sa stal veľmi skoro dedičným županom Turca. V roku 1554 hrad rozšíril o južné, druhé predhradie. Tieto stavebné úpravy súviseli aj s tureckým nebezpečenstvom, ktoré ohrozovalo predovšetkým južné kraje dnešného Slovenska.Zrúcaniny hradov na Slovensku .