10 najvzácnejších a úžasných astronomických udalostí

Nepretržitý pohyb planét, gravitačná sila, zmeny v jadre hviezdneho systému majú za následok vznik rôznych astronomických udalostí. Niektoré astronomické udalosti môžu byť vo vhodných podmienkách viditeľné voľným okom. Niektoré astronomické udalosti sa vyskytujú už po storočiach ako príchod komét. Nasleduje 10 najvzácnejších a úžasných astronomických udalostí.

10. Kométa Čurjumov-Gerasimenko

Kométa Čurjumov-Gerasimenko alebo kométa Churyumov-Gerasimenko, je periodická kométa s orbitálnou periódou 6,45 roka. V roku 2014 sa k nej na veľmi malú vzdialenosť (niekoľko km) priblížila európska sonda Rosetta, ktorá ju podrobne preskúmala. 12. novembra 2014 na povrchu kométy pristál modul Philae zo sondy Rosetta. 30. septembra 2016 na povrch kométy zostúpila aj samotná sonda Rosetta.

Churyumov-Gerasimenko kométa pochádza z ľadových telies vedľa planéty Neptún a mieri k Slnku. Prechádza vo vzdialenosti 3,5 astronomických jednotiek z povrchu Zeme. Kométa Churyumov-Gerasimenko bola prvýkrát objavená v roku 1969. Počas jej cesty smerom k Slnku sa ľadové častice dostanú sublimáciou kvôli teplu Slnka.

9. Leonidské meteorické búrky

Búrka nastáva, keď Zem prechádza cez obežnú dráhu kométy Tempel-Tuttle. Táto kométa obieha okolo Slnka každých 33 rokov. Počas meteorickej búrky Leonid môžeme očakávať 1000 meteorov za hodinu. Trvá dlhšie ako 15 minút. Táto udalosť bola prvýkrát objavená v roku 1833.

8. Kométa Hale-Bopp

Kométa Hale-Bopp alebo Halova-Boppova kométa, nesúca označenie C/1995 O1, bola pravdepodobne najpozorovanejšia kométa 20. storočia a jedna z najjasnejších komét za posledné desaťročia. Bola viditeľná voľným okom rekordných 19 mesiacov, dvakrát dlhšie ako predchádzajúci držiteľ rekordu, Veľká kométa roku 1811.Kométa Hale-Bopp patrí medzi dlhoperiodické kométy.

Bola objavená 23. júla 1995 vo veľmi veľkej vzdialenosti od Slnka, pričom sa očakávalo, že keď sa dostane do blízkosti Slnka, bude veľmi jasná. Objavili ju nezávisle od seba Alan Hale (Nové Mexico) a Thomas Bopp (Arizona).Hoci je veľmi ťažké odhadnúť jasnosť kométy, kométa Hale-Bopp prekonala všetky očakávania, keď sa dostala do perihélia 1. apríla 1997. Získala prívlastok Veľká kométa roku 1997. citáty o láske

Prechod kométy Hale-Bopp inicioval aj zvýšený stupeň paniky, za posledné desaťročia nevídaný. Chýry, že spolu s kométou prilieta mimozemská kozmická loď sa veľmi rozšírili a vyvolali masovú samovraždu nasledovníkov kultu Heaven’s Gate.

7. Halleyho kométa

Halleyho kométa je periodická kométa s periódou približne 75,3 rokov. Je to najznámejšia periodická kométa. Pomenovaná je po astronómovi menom Edmund Halley. Naposledy bola v perihéliu v roku 1986, kedy ju navštívila kozmická sonda Giotto. Jej najbližší návrat k Slnku sa očakáva 28. júla 2061.

6. Kométa ISON

Kométa ISON mobilizovala svetovú astronomickú obec od 21. septembra 2012, kedy ju objavili ruskí vedci. Pochádza z počiatkov našej slnečnej sústavy pred 4,5 miliardy rokov. „Je to relikvia vytvárania slnečnej sústavy,“ vyhlásil vlani americký vedec Carey Lisse. Zdôraznil, že planéty sa vytvárali pomocou komét, ktoré prinášali predovšetkým vodu, čo vysvetľuje veľký význam týchto vesmírnych telies.

5. Planétové zarovnanie

Planetárne zarovnanie je veľmi zriedkavé . Vedci odhadujú , že v roku 2040 sa vyskytne zarovanie Marsu, Merkúra, Venuše, Jupitera, Saturna a Mesiaca. Najznámejšie zarovnanie plánet je z roku 2000 kedy boli zarovnané planéty Mars,Saturn,Venuša,Merkúr a Jupiter.

4. Veľká biela búrka

Odhaduje sa ,že v každej sekunde nastane na Saturne 10 reťazových bleskov. Tieto blesky odparujú vodu do atmosféry Saturnu. Keď táto voda skondenzuje , blesky sa stávajú intenzivnejšie a vytvárajú búrku .Táto búrka má veľkosť približne polovicu priemeru Zeme a je 10 000-krát silnejšia ako búrky na Zemi. Odhaduje sa ,že v každej sekunde nastane na Saturne 10 reťazových bleskov.

3. Prechod Venuše

Prechod Venuše je vlastne astronomický jav, v ktorom planéta Venuša prechádza medzi Zemou a Slnkom. Počas tejto cesty môžete Venušu vidieť zo zeme ako čiernu bodku v tieni Slnka. Táto udalosť sa opakuje každých osem rokov. Ale poloha Venuše v tieni Slnka sa môže líšiť. Trvá 110 rokov, kým sa dostane rovnaká pozícia ako predchádzajúce prechody. Nedávny výskyt prechod bol zaznamenaný v roku 2012 v Benátkach.

2. Modrý mesiac

Lunárny mesiac má 29,530589 dňa – naše kalendárne mesiace sú dlhšie, výnimkou je len február. Tie zvyšné poldni a „jedenapoldni“ sa postupne nazbierajú, takže z času na čas máme namiesto 12 splnov 13. K javu dochádza približne raz za 2,7 roka.

1. Celkové zatmenie Slnka

Zatmenie Slnka je prírodný úkaz, ktorý nastane, ak sa Slnko, Mesiac a Zem dostanú do jednej priamky. Na Zemi sa to prejavuje tak, že Mesiac úplne alebo čiastočne zatieni Slnko. Dôvod, že zatmenia Slnka na Zemi vôbec existujú, je ten, že pomer veľkostí Slnka a Mesiaca je takmer presne rovnaký ako pomer ich vzdialeností od Zeme, t. j. okolo 1:400, teda ich zdanlivá veľkosť na oblohe je rovnaká.