Moliere-Lakomec – Všetko o diele Lakomec

Moliere-Lakomec všetko o diele a autorovi . Moliere-Lakomec  :

Moliere

• vlastným menom Jean Baptiste Poquelin(poklén)1622 -1673)
• patrí do obdobia francúzskeho klasicizmu. 
• Pôsobil ako autor hier, herec, režisér, riaditeľ divadla.
• Jeho divadelná spoločnosť hrala pred kráľom Ľudovítom XIV.
• Moliere znamená pre komédiu to, čo Shakespeare pre tragédiu
• Napísal veľa komédií: Lakomec, Zdravý nemocný, Meštiak šľachticom, Tartuffe, Mizantrop atď.
• Moliere-Lakomec

Moliere-Lakomec

Všetky povinné diela nájdete na Slovenky jazyk 

Lakomec

• námet pochádza z antiky, od rímskeho autora Plauta(v 1. páde Plautus).
• Autor  sa vysmieva z lakomstva, ktoré deformuje charakter človeka, ničí medziľudské vzťahy v rodine.
   
• V klasicizme, čo je obdobie 17. až 18. storočia, sa literárne žánre delia na vysoké a nízke. Komédia patrila medzi nízke, lebo bola napísaná vo forme prózy, jazyk mala hovorový a postavy pochádzali z meštianskych vrstiev.
•  Komédia Lakomec zachováva jednotu miesta, času a deja. Odohráva sa v dome Harpagona, v Paríži za 1 deň a celý príbeh je analýzou lakomého človeka. Autor hyperbolizuje – zveličuje vlastnosť lakomstvo. Autor využíva zámenu postáv ako zdroj komična./humoru.
   
• Vonkajšia kompozícia: 5 dejstiev
• Vnútorná kompozícia: zápletka nie je dôležitá, dôležitý je pohľad na lakomca zo všetkých strán. Rozuzlenie je nečakané.
   
• Postavy: v postave Harpagona autor vytvoril charakterový typ postavy.
   
  Harpagon(arpagon, francúzština nečíta začiatočné h): je to skupáň, má 56 rokov, je vdovec, otec dvoch dospelých detí: Kleant, Eliza. Je lakomý, sebecký, podozrievavý, nespoločenský. Okrem peňazí ho nič nezaujíma, nedopraje nič sebe, ani deťom, ani sluhom. Bojí sa, že príde o peniaze. Je úžerníkom, to je človek, ktorý požičiava za vysoký úrok. Sluhovia sú hladní, Harpagon dokonca kradne ovos koňom, takže sú vychudnuté, hladné. Harpagon dôveruje správcovi Valérovi, lebo mu neustále lichotí a poklonkuje. Harpagon sa mieni oženiť s mladým dievčaťom Marianou a žiada od nej aj veno. Zápletka spočíva v tom, že mu zmizne truhlička s peniazmi. Takmer stratí rozum a až po nájdení peňazí sa upokojí.  Nakoniec súhlasí so sobášmi svojich detí hlavne preto, že ich nemusí financovať.
   
  Valér: pracuje v dome Harpagona ako sluha, ale v skutočnosti je to šľachtic, ktorý je zaľúbený do Elizy. Je bystrý, vie si získať Harpagona.
   
  Kleant: syn Harpagona, je na nože s otcom, nemieni ho počúvať. Hrá hazardné hry, chce si požičať peniaze od úžerníka a vysvitne, že ním je jeho otec. Miluje Marianu, je teda sokom v láske vlastnému otcovi. 
   
  Eliza: dcéra Harpagona, krásna, nesmelá, miluje Valéra, ale otec ju chce vydať za starca.
   
  Frozína: parížska dohadzovačka. Je majsterka v lichôtkach, v pretvarovaní.  
   
• Dej: Valér pracuje v dome Harpagona, lebo chce byť v blízkosti Elizy, ktorú miluje. Kleant sa zdôverí sestre Elize, že ľúbi chudobné dievča Marianu. Harpagon o citoch svojich detí nič nevie, lebo ho zaujímajú iba peniaze. Oznámi deťom, že sa mieni oženiť s Marianou. Kleantovi našiel vdovu a Elize postaršieho pána Anzelma. Deti sú proti. Večer má prísť na návštevu Mariana, opäť sa prejaví jeho skupánstvo. Mariana na návšteve spoznáva, že jej milý Kleant je synom jej budúceho ženícha. Klent sa preriekne a jeho otec pochopí, že má v synovi soka v láske. Zmizne Harpagonova truhlička s peniazmi, krádež vyšetruje komisár a Harpagon žiada zavrieť celé mesto. Truhličku vzal sluha Šidlo a odovzdal ju Kleantovi. Do domu prichádza Anzelm. Valér priznáva, že miluje Elizu a že do Paríža prišiel hľadať otca, ktorý si myslí, že jeho deti zahynuli pri stroskotaní lode. Vysvitne, že Valér a Mariana sú stratené deti Anzelma, ktorý je to v skutočnosti neapolský šľachtic. Keď Anzelm sľúbi, že vystrojí obe svadby svojich detí, Harpagon  im dá požehnanie. Je rád hlavne preto, že sa našli jeho peniaze, ktoré mu vrátil Kleant pod podmienkou, že bude súhlasiť, aby si on i jeho sestra mohli vziať partnerov, ktorých milujú.