Jozef Gregor Tajovský – Maco Mlieč

Jozef Gregor Tajovský – Maco Mlieč . Všetko čo treba vedieť o diele . Maco mlieč charakteristika diela a postavy . 

Jozef Gregor Tajovský

• predstaviteľ slovenského kritického realizmu (viď otázka č. 5)
• pochádza z Tajova (stredné Slovensko), vychovával ho jeho starý otec (inšpirácia na Žliebky, Dokonca)
• vyštudoval obchodnú školu v Prahe, pracoval ako úradník v banke (inšpirácia Mamka Pôstková)Jozef Gregor Tajovský – Maco Mlieč
• písal poviedky, drámy aj veselohry (napr. Ženský zákon, Statky-zmätky)
• ako prvý slovenský básnik si všímal sociálne problémy – bieda a vykorisťovanie (Maco Mlieč)maco mlieč charakteristika
• hrdinovia jeho diel pochádzajú z najnižšej spoločenskej vrstvy – najbiednejší, bez majetku, sluhovia alebo sezónni robotníci, ktorých autor označuje ako „tajní boháči“ – ich bohatstvo spočíva v skromnosti, pracovitosti, majú dobrý charakter a kladné vlastnosti
• Všetke povinne diela nájdete na Slovenský jazyk 

Maco Mlieč

Stručná charakteristika diela:

maco mlieč charakteristika :Maco Mlieč je kriticko-realistická poviedka so sociálnym charakterom. Poviedka je monografická, celé dielo je obrazom života a vlastností Maca. Autor v poviedke zobrazuje biedu a vykorisťovanie – zobrazuje ťažký život chudobných ľudí, ktorí sú odkázaný na bohatých gazdov. Maco bol od mladosti sluhom u bohatého richtára (matka ho dala do služby pred svojou smrťou). Celý život ťažko pracoval, býval v maštali spolu so zvieratami a za svoju prácu nedostával plat, iba občas pár grajciarov na pálenku a tabak. Svojmu gazdovi bol vďačný, nezaujímalo ho že pracuje zadarmo, ba dokonca že si ničí zdravie. Poviedka sa končí paradoxom – Maco sa krátko pred smrťou príde rozlúčiť s richtárom a poďakuje sa mu za všetko, čo pre neho urobil pýta sa, či mu ešte nie je niečo dlžný. V gazdovi sa pohne svedomie a uistí Maca, že ešte on dlží jemu 13 zlatých. Macovi sa veľmi uľaví a poprosí richtára, aby ho za tie peniaze riadne pochoval. Maco do rána umrie. Gazda mu vystrojí krásny pohreb …

Krátky opis Maca: „ … a na Macovi iba ohorená čierna chlpatá kožka na širokých, veľkých kostiach, čaptavá noha a dokľavené prsty na rukách.“

Krátka charakteristika Maca: bol skromný, veľmi pracovitý, vďačný gazdovi, ale spoločensky ubitý, mal nízke sebavedomie voči ženám, ktoré mu dali prezývku „Mliečnik“.

Krátka charakteristika gazdu: Macov rovesník, nezničený ťažkou prácou, zneužíva Macovu nevedomosť a vykorisťuje ho, pred Macovou smrťou za v ňom prebudí svedomie – je záporná aj kladná postava.

Apoliena

Do domu p. Majstra a p. Majstrovej, ktorí mali jedného učňa, si vzali ešte druhého učňa Jana a tak nepotrebovali slúžky. Narodilo sa im dieťa a učni sa oň nedokázali postarať. Tak prinútili pána, aby vzal k dieťaťu slúžku. Prišlo 15-ročné dievča – Apoliena. Bola biedna a hluchá. Pani Majstrová ju pre hluchotu nechcela zobrať, ale Apolienina matka naliehala a prosila, nech ju prijme. Pani Majstrová a učni sa z nej posmievali. Prezývali ju Poleno. Onedlho k nej prišli aj jej dve sestry, ktoré sa na seba veľmi podobali. Tiež boli polohluché. Ich matka sa rozprávala s p. Majstrovou o ich otcovi, ktorý, keď sa opije, všetky zmláti, a že Apolienina matka od neho nemôže odísť. Učni zistili, že Apoliena je hluchá, pretože ju otec bije a uvedomili si, že keď ich bijú, tak to nie je také, ako keď bili Apolienu a vždy keď sa to stane, tak si na ňu spomenú. Odvtedy, keď bili učňov, nebolelo ich to tak, lebo si pripomínali, že Apoliena viac vystala, keď od bitky ohluchla a prestali sa jej posmievať. Keď syn p. Majstra a p. Majstrovej Julko začal rozprávať, Apoliena musela odísť, pretože bola hluchá a tak vzali druhú slúžku.

Mamka Pôstková

Mamka mala ťažký život, mala za manžela pijana, ktorému sa nechcelo pracovať a často prepil aj tých pár gajciarov, čo ona zarobila. Z ich syna vyrástol tiež pijan a po otcovej smrti ju vyhodil z domu. Zarábala si pečením a predávaním chleba a z biedneho zárobku pomáhala svojej neveste živiť deti. Splácala malú dlžobu v banke a na jar predala perinu, aby mohla splatiť pôžičku a pokojne zomrieť.